BRATISLAVA. „Nebola to zásluha mesta, že sa stalo korunovačným,“ povedal historik Štefan Holčík. Prešporok, dnešná Bratislava, sa stal korunovačným mestom po tom, ako sa vtedajšie korunovačné mesto - Stoličný Belehrad (Székesfehérvár) - ocitlo po prehranej bitke pri Moháči v roku 1526 pod nadvládou Osmanskej ríše. Stoličný Belehrad im padol do rúk v roku 1543, dva roky predtým obsadili aj hlavné mesto Budín.
Čo viete o korunováciách uhorských kráľov v Prešporku? (kvíz) Čítajte Prešporok poslúžil ako náhradné riešenie. Korunováciu Maximiliána II. Habsburského sa konala 8. septembra 1563. Prešporok nakoniec ostal korunovačným mestom počas nasledujúcich 300 rokov. Mesto si užívalo korunovačnú slávu aj po tom, keď už bol Stoličný Belehrad oslobodený.
„Korunovácie sa tam už nemohli konať, pretože korunovačný kostol bol medzitým zničený,“ vysvetlil Holčík.
Ako posledný bol v Prešporku korunovaný Ferdinand V. 28. septembra 1830. Korunovácia nasledujúceho panovníka v roku 1867 sa už konala v Budíne.
Podľa Holčíka však mesto tým, že sa stalo korunovačným, ekonomicky veľmi nezískalo. Korunovácie boli drahé a investované peniaze sa mu nikdy nevrátili. Navyše tu často vznikali počas korunovácií aj požiare.
Väčší význam pre mesto malo, že ho v roku 1536 vyhlásili za hlavné mesto Uhorska. Stalo sa sídlom uhorského snemu, uhorskej komory a uhorskej miestodržiteľskej rady. Hrad sa stal oficiálnou rezidenciou uhorského panovníka a v jeho najmohutnejšej veži boli uložené, aj keď s prestávkami, uhorské korunovačné klenoty.
Bratislava ožije korunováciami Čítajte Holčík pripomenul, že v Prešporku sídlil aj ostrihomský arcibiskup po tom, čo Ostrihom padol pod nadvládu Osmanov. Aj keď oficiálne sídlo mal v Trnave.
„Arcibiskup bol hlavou cirkvi v Uhorsku a to bolo v tom období dôležitejšie ako byť panovníkom. Bol to arcibiskup, kto kládol korunu na hlavu panovníka,“ povedal Holčík.
Zmenený Dóm sv. Martina
Do dnešných dní pripomína korunovácie Dóm sv. Martina - dejisko samotných korunovácií. Odvtedy však jeho interiér prešiel výraznými zmenami.
„Účastník žiadnej z korunovácií nevidel kostol tak, ako ho vidíme my dnes,“ povedal Holčík. Súčasný vzhľad interiéru vznikol v druhej polovici 19. storočia, keď bol kostol regotizovaný.
Odvtedy sa tiež radikálne zmenili hygienické návyky. Vtedy sa ľudia neumývali a smrdeli aj rytieri či vysokopostavení hodnostári, ktorí sa na korunovácií zúčastňovali.
„Ovzdušie v kostole muselo byť niekedy nedýchateľné pre ten veľký smrad, keď do toho ešte pálili tymian,“ pripomenul Holčík.
