NOVÉ MESTO. Za posledné roky Bratislava prišla o značnú časť svojej industriálnej minulosti. Zmizli Kablo, Gumonka či Tabačka. Ostali po nich len prázdne pozemky a bombastické vizualizácie nových projektov. Pamiatkovo chránená Jurkovičova tepláreň, zvyšky cvernovej továrne či bývalého pivovaru Stein ostanú síce zachované, ale ocitnú sa uprostred nových rozsiahlych developerských počinov.
Nie každý developer chce len búrať staré a stavať nové budovy. Niektorí vidia v starých priemyselných budovách ich originálny pôvab a rozhodnú sa ho zachovať.
Ukážkou takéhoto prístupu je projekt Mlynice v Novom Meste prestavanej na viacúčelovú budovu. Vydarenosť projektu dokazuje, že predaných je už všetkých šesť loftových bytov a z kancelárskych priestorov je voľný už len jeden.
Ako sa to začalo
Za projektom stojí slovensko-rakúska stavebná firma Ise. Oto Bortlík, jej spoločník, opustený areál továrne na výrobu pórobetónu registroval už dávnejšie. Budova ho ako stavbára zaujala. Aj keď bola v katastrofálnom stave a nemala romantické prvky historickej industriálnej architektúry.
„Bola to zabudnutá mŕtva zóna nikoho a ničoho,“ spomína Oto Bortlík.
Keď sa tu v roku 2015 znovu zastavil, povedal si, že je čas niečo s tým spraviť. Veril, že staré industriálne budovy nemusia nevyhnutne schátrať či definitívne zaniknúť. Žiadajú si len citlivý prístup a potom sa odmenia svojou jedinečnosťou.
Budovu kúpil a oslovil architektov z architektonického štúdia GutGut.
„Základná myšlienka investora bola, aby tu ostalo zachované to čaro či duch industriálneho objektu a vytvoriť inú ako tradičnú administratívnu architektúru,“ hovorí Lukáš Kordík, jeden z architektov, ktorí pracovali na konverzii budovy.
Mlynica
- Budova stojí na Turbínovej ulici v Novom Meste.
- Investorom je spoločnosť Ise, s. r. o.
- Autormi projektu sú Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Jana Benková a Tomáš Vrtek z architektonického štúdia GutGut.
- Celková úžitková plocha je 3 800 m2.
V pôvodnej Mlynici sa miešali prímesi do betónových kvádrov. Pochádza zo 60. rokov a doslúžila v 90. rokoch. Nemá veľkú architektonickú hodnotu a nie je ani pamiatkovo chránená.
„To nám istým spôsobom uvoľnilo ruky. Na druhej strane, keď je voľnosť väčšia, zadanie je o to ťažšie. Treba si určiť medze, pokiaľ sa dá či už nedá ísť, zvoliť si, ako to uchopiť a ktorým smerom sa vydať, “ vysvetľuje Kordík.
Nová náplň
Zámerom bolo zachovať maximum z pôvodnej budovy a nezasiahnuť do jej podstaty, zároveň využiť jej potenciál vložením nových úrovní, priestorov a premostení do jej útrob. Spolu s investorom sa však zhodli, že menej je niekedy viac.
Výsledkom je striedme využitie priestoru budovy a jasná stratégia, aby nová vrstva bola čitateľná a odlíšiteľná od pôvodnej.
Pomer funkcií, ktorými sa rozhodli budovu naplniť, vychádza z územného plánu. Chceli sa vyhnúť zdržaniu a papierovačkám, ktoré by ich pri žiadosti o zmenu určite čakali. Aj keď záujem o byty v Mlynici naznačuje, že aj keby celú budovu premenili na byty, s predajom by nemali problém.
Dnes má budova rôznorodú náplň. Na prízemí je veľkorysý priestor na spoločenské a kultúrne podujatia. Ďalšie poschodia vyplnili netradičnými kancelárskymi priestormi a na najvrchnejšie dve podlažia navrhli šesť loftov.
Vnútri Mlynice
Priestor na spoločenské podujatia, výstavy, workshopy, konferencie, firemné akcie či módne prehliadky je prístupný priamo z ulice. Má približne 700 štvorcových metrov vrátane prevádzkových priestorov a hygienického zázemia. Špecifickú atmosféru mu dodávajú vyústenia pôvodných betónových násypníkov a členitý strop, vysoký od 4,5 do 11 metrov.
Ďalších zaujímavým prvkom sú tri obrovské kruhy, ktoré na strope ostali po technológiách. Vyplnili ich desiatkami sklenených šošoviek zaliatych do betónu.
Vnútro budovy vyplnili jedno a viac úrovňovými kancelárskymi priestormi. Zaberajú 2100 štvorcových metrov. Ako stavebný materiál použili drevo, priehľadné sklo či profilitové sklené panely. Pôvodné omietky sú nezmenené, neopravené.
„Je tu jemný konflikt toho, že ľudia, ktorí sa nachádzajú dole, a ľudia, ktorí pracujú hore, sú vizuálne prepojení. Jednotlivé priestory totiž nie sú exaktne oddelené po podlažiach,“ hovorí Kordík. Ľudia sa tak navzájom registrujú a vytvárajú komunitu.
Na poslednom, siedmom nadzemnom podlaží sú lofty s veľkorysou výškou stropov, viacúčelovým vertikálnym členením a veľkou terasou na streche budovy s výhľadom na západ. Členitosť strechy využili na šiesty loft so vstupom cez vlastnú terasu. Rozloha bytov je od 70 až po sto štvorcových metrov.
Všetkých šesť bytov je už predaných, dva si kúpili dvaja britskí architekti.
Byty sa v Mlynici predali ako prvé a postupne dopredávajú aj kancelárske priestory. Kancelárie tu bude mať aj advokátska kancelária či finanční poradcovia.
„Voľný je ešte centrálny kancelársky priestor, ku ktorému prislúchajú tri malé kancelárske bloky,“ hovorí Bortlík.
Majitelia si priestory postupne dorábajú a zariaďujú. Sídliť tu bude aj Bortlíkova firma Ise. „Už sa na to veľmi tešíme,“ hovorí Bortlík.
Silo ešte čaká
Súčasťou Mlynice je aj vedľa stojaca valcová budova sila s vonkajším priemerom osem metrov. Na nové využitie si ešte musí počkať.
„Plánujeme s ňom začať niečo robiť o dva - tri roky,“ hovorí Bortlík. Mohli by tam byť byty, kancelárie či kaviareň. Radi by zveľadili aj zanedbané okolie budovy, komplikujú to však majetkovoprávne vzťahy. Napríklad pozemok so starými koľajnicami pred samotnou budovou patrí k vedľajšiemu objektu.
Samotná Mlynica sa nachádza v oplotenom areáli bývalého výrobného závodu Ľahkých stavebných hmôt prístupného z Rožňavskej ulice. Všetky budovy a pozemky v areáli sú už sprivatizované a využívané ako rôzne prevádzky či sklady.
„Sme v postindustriálnej zóne v stave porevolučnej privatizácie so zatiaľ pomerne zlým napojením,“ hovorí Kordík.
Plán, ako by zóna mohla v budúcnosti fungovať, zatiaľ chýba. Bortlík si vie predstaviť jej prepojenie so susediacou obytnou štvrťou Mierová kolónia. Okolie Mlynice je zanedbané, keďže sa tu dlho neinvestovalo.
„Budeme sa snažiť ostatných majiteľov presviedčať, aby sme spoločne urobili niečo s cestami či s osvetlením,“ hovorí Bortlík.
Dobrý príklad
Mlynica je v kontexte výstavby Bratislavy veľmi dôležitý dobrý príklad. Architekt Martin Zaiček očakáva, že postindustriálne prostredie, v ktorom sa nachádza, postupom času zmení charakter a stane sa domovom pre tisíce nových obyvateľov.
„Mlynica ukazuje, ako by sa táto premena mohla udiať bez toho, aby Bratislava stratila ďalší kus svojho postindustriálneho dedičstva,“ píše architekt v aktuálnej ročenke slovenskej architektúry. Mlynica je jedným z 18 projektov, ktoré sa do nej prepracovali.
