V meste sa väčšinou na zemi neleží. Respektíve, ležiaci ľudia sú na tom väčšinou veľmi zle – zdravotne alebo sociálne.
Výnimkou sú trávnaté plochy v parkoch, tam si v lete môže poležať ktokoľvek. Niekedy je ťažké odhadnúť, kde je vhodné si ľahnúť.
Napríklad v Medickej záhrade je typické ležovisko za sochou Petőfiho. Zloženie ležiacich je tam veľmi pestré. Neďaleko od seba bývajú pohodení ľudia bez domova, študentky medicíny, šarmantné dôchodkyne, mladé rodiny, zamilované páriky aj biznismeni.
Nie vždy sa dá odhadnúť, ku komu si líhate alebo kto si líha k vám. Minule si pár metrov odo mňa ľahol opálený pán, ktorého som odhadla na nižšiu sociálnu vrstvu. Napriek tomu ma neprekvapilo, keď začal telefonovať, veď dnes má mobil naozaj každý.
Avšak úplne ma dostalo, keď začal hovoriť o nejakej veľmi luxusnej párty. Netreba ľudí posudzovať podľa výzoru ani poležiačky. Na tráve v Medickej sme si všetci rovní.
