STARÉ MESTO. Životný príbeh staviteľa a zberateľa Eugena Bárkányho by vydal na niekoľkodielny román. Bol úspešným stavebným podnikateľom židovského pôvodu, ktorý prežil obe svetové vojny. Po tej druhej ako kapitalista prišiel nielen o svoju firmu, ale ho aj s manželkou vyhnali z rodného Prešova.
Nový domov našiel v Bratislave. Po celý ten čas zbieral. Známky, predmety viažúcich sa na roky zajatia počas prvej svetovej vojny na Sibíri a hlavne judaiká. Postupne vytvoril dve hodnotné zbierky – jednu v Prešove a druhú v Bratislave.
Dnes výber z oboch možno vidieť v Židovskom komunitnom múzeu v jedinej synagóge v Bratislave na Heydukovej ulici.
„Eugen Bárkány bol celoživotný vášnivý zberateľ. Práve túto zakladateľskú osobnosť v starostlivosti a ochrane židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku sme si chceli uctiť a pripomenúť siedmy rok nášho fungovania,“ povedal Maroš Borský, riaditeľ Židovského komunitného múzea.
Nepriamym zakladateľom múzea bol sám Bárkány. Vzniklo síce 45 rokov po jeho smrti a nie v neologickej synagóge na Rybnom námestí, ako pôvodne plánoval, ale v synagóge na Heydukovej ulici. Spravuje zbierku judaík, ktorú zozbieral počas svojich bratislavských rokov.
Najzaujímavejšie kúsky sú v stálej expozícii otvorenej v ženskej galérii synagógy v roku 2012. Zvyšný priestor je využívaný na sezónne výstavy. Tento rok je to výstava Medzi Prešovom a Bratislavou.
„Celý priestor múzea aj sezónna, aj permanentná výstava, sú venované tejto osobnosti. Návštevník si tak môže uvedomiť neuveriteľný prínos Bárkánya pre záchranu židovského dedičstva,“ povedala Jana Švantnerová, kurátorka výstavy.
Vzácne vystrihovačky a textílie
Založeniu prvého židovského múzea na Slovensku v Prešove v roku 1928 predchádzal objav malieb na stenách bývalej modlitebne. Je z prelomu 18. a 19. storočia, keď ešte Židia nemali povolené usídľovať sa v slobodných kráľovských mestách, akým bol aj Prešov. To im bolo udelené až v roku 1840.
„Spôsobilo to veľké nadšenie, ktoré viedlo k vzniku židovského múzea,“ ozrejmila Švantnerová. Bárkány preň za tri mesiace zozbieral približne 400 predmetov a sám ho viedol od roku 1928 až po rok 1942.
Neskôr sa múzeum presťahovalo do bývalej vodnej bašty, kde zbierka viac-menej bez úhony prečkala druhú svetovú vojnu.
Z prešovskej zbierky na výstavu vybrali takmer tridsiatku najstarších a najraritnejších artefaktov. Medzi nimi je parochet (opona na svätostánok) či pergamen s ilustrovanou modlitbou z 18. storočia. Vzácnosťou sú drevené ukazovadlá na Tóru.
„Vo väčšine umeleckých zbierok sú najmä strieborné ukazovadlá, drevené sú málo zastúpené a tým vzácnejšie,“ hovorí Švantnerová.
Medzi Prešovom a Bratislavou
- výstava v Židovskom komunitnom múzeu v synagóge na Heydukovej ul. 11 - 13,
- otvorená do 7. októbra každý piatok a nedeľu od 10.00 h do 16.00 h okrem židovských sviatkov,
- k výstave vychádza aj slovensko-anglická publikácia so štúdiami o živote, tvorbe a zberateľskej činnosti Eugena Barkánya,
- viac informácií na www.synagogue.sk
Ďalšími vzácnosťami sú papierové predmety.
„Papier a tiež textil bolo to prvé, čo bolo zničené. Buď zhoreli, alebo splesniveli,“ povedala Švantnerová.
Zberatelia ich kedysi často vnímali ako umelecky nehodnotné. Väčšinou to bola insitná tvorba veriacich ako prejav ľudovej zbožnosti.
„Eugen Bárkány zbieral aj takéto predmety, lebo nerozlišoval medzi vysokým a nízkym umením. Vďaka tomu má prešovská zbierka takú veľkú hodnotu,“ vysvetlila Švantnerová.
Na výstave sú prezentované vystrihovačky, ktoré slúžili ako mizrach, dekoratívne tabuľky na stenu označujúce správny smer modlitby, zväčša k Jeruzalemu. Vystrihovačka s portrétom rabína Koppela z Vrbového patrí medzi najvzácnejšie v zbierke a je to európska rarita.
„Je veľmi málo vystrihovačiek, ktoré stvárňujú nejaké postavy. Tu zobrazujú nahých biblického Adama a Evu. Okrem toho aj vyobrazenia cisárskeho páru, takže vidíme zachovaný portrét cisára Ferdinanda,“ vysvetlila Švantnerová.
Zaujímavá je vystrihovačka, ktorá bola pôvodne kresťanská.
„Takéto devocionálne vystrihovačky sa predávali na púťach. Asi ju kúpili čistú a vyplnili po svojom,“ povedala Švantnerová.
Vzácne sú aj vystrihovačky, ktoré slúžili ako amulety pre rodičky. Obsahovali formulky na odohnanie satana a ženského démona Lilith, ktorý kradol novorodencov a zabíjal rodičky.
Zbierka vojnového zajatca
Okrem judaík vystavujú aj veci z úplne prvej zbierky Bárkánya, ktorá vznikla za šesťročného zajatia na Sibíri počas prvej svetovej vojny.
„Zo zajatia sa vrátil s niekoľkými škatuľami zbierkových predmetov,“ povedal Borský.
Okrem jeho akvarelov je na výstave ručne vyrobená tabatierka, prsteň či špička na cigaretu.
Súčasťou výstavy sú aj dva akvarely z pozostalosti Agneše Kalinovej. V roku 1942 jej pomohol ujsť do Maďarska, kde si zachránila život a prečkala do konca vojny.
Eugen Bárkány (1885 - 1967)
- 28. augusta 1885 - narodil sa v Prešove,
- 1911 – založenie projekčnej a stavebnej kancelárie v Prešove,
- 1914 - 1920 – boj na frontoch prvej svetovej vojny a internovanie v zajateckých táboroch,
- okolo 1920 – svadba s Oľgou, rod. Kállaiovou z Michaloviec,
- 1920 - 1941 – znovuotvorenie projekčnej a stavebnej kancelárie v Prešove,
- 1928 - 1942 – riaditeľ Židovského múzea v Prešove,
- 1942 - 1945 – skrývanie sa v Budapešti,
- jún 1945 návrat do Prešova,
- 1951 – vysťahovanie z Prešova komunistickou mocou,
- 1955 – príchod do Bratislavy,
- 1955 - 1967 – budovanie zbierky judaík a plánovanie založenia Židovského múzea v Bratislave,
- 3. novembra 1967 – zomiera v Bratislave. Je pochovaný na neologickom židovskom cintoríne.
Keď Kalinovcov komunistický režim za normalizácie vysťahoval do západného Nemecka, akvarely išli s nimi do mníchovského exilu. Po smrti pani Kalinovej ich darovala jej dcéra Julia Sherwood z Londýna praneteri Eugena Bárkánya žijúcej v Sydney, Jane Vytrhlikovej. Minulý rok ich pri príležitosti 50. výročia jeho úmrtia darovala Židovskému komunitnému múzeu.
„Okľukou okolo sveta sa vrátili do Bratislavy a stali sa súčasťou zbierky, ktorá bola jeho srdcovou záležitosťou,“ povedal Borský ukazujúc na akvarel znázorňujúci pláž na Dunaji.
Spomienky na zberateľa
Jedným z posledných žijúcich pamätníkov na Eugena Bárkánya je Štefan Holčík. Spolu chodili po židovských domácnostiach a získavali rôzne starožitnosti pre zamýšľané židovské múzeum.
„Bol som priemyslovák a začal som študovať na strojníckej fakulte, čiže som nemal nič s múzejníctvom,“ zaspomínal Štefan Holčík, osobnosť bratislavského múzejníctva a lokálnej histórie. Bárkány s manželkou v tom čase bývali v podradnom a vlhkom byte prerobenom z nebytového priestoru na Baštovej ulici.
„Zobral všetko, kto nám čo dal, nemuselo to mať ani židovský pôvod. Takže sme vyzerali skoro ako dvaja smetiari. Nosili sme to v taškách alebo na káričke a vynášali na prvé poschodie neologickej synagógy,“ zaspomínal si Holčík. Jej hlavný priestor už používala ako štúdio Československá televízia.
Zbieral vitríny, stoly, skrine, dostali sa tam aj veľmi ťažké keramické sochy od Arthura Fleischmanna či chrámové textílie.
„Miestnosť smrdela DDT práškom, ktorý sme hojne sypali na vykynoženie škodcov. Nikdy sme však nevetrali. Pre istotu, aby nejakí škodcovia neprileteli,“ povedal Holčík.
Bárkány v Bratislave zhromaždil vyše tisíc cenných predmetov. Komunistický režim, neskôr jeho smrť v roku 1967, zbúranie synagógy, sovietska okupácia aj roky normalizácie znemožnili na desiatky rokov vybudovanie židovského múzea podľa Bárkányových predstáv.
