Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Vynález telefónu sa všeobecne pripisuje Američanovi Alexandrovi Grahamovi Bellovi, ale podľa najnovších údajov prvenstvo patrí florentskému divadelnému technikovi Antoniovi Meuccimu.
Pri zrode, vývoji a vylepšovaní telefónneho spojenia pritom stál celý rad svetových vynálezcov vrátane slovenského kňaza a vynálezcu Jozefa Murgaša, ktorému patrí prvenstvo pri bezdrôtovom prenose hovoreného slova.
Ovplyvnil Bratislavu aj Malinovo, v Paríži neuspel Čítajte Ani nie dva roky od patentovania vynálezu v USA bola táto prevratná technická novinka predvedená aj v Bratislave. Jeho prínos a možnosti však tunajšie kompetentné úrady nezaujali a nepodarilo sa ich preto presvedčiť, aby vynález podporili.
Prvé mestské telefónne siete preto dvaja nadšenci a zároveň súrodenci, inžinier Tibor a námorný dôstojník František Puskás zriadili v tom čase v Budapešti a v Temešvári. Prvý z nich je aj vynálezcom telefónnej ústredne.
Prvý telefónny aparát (dnes by sme zariadenie nazvali asi domofónom) u nás, jeden z bratov nainštaloval arcivojvodovi Friedrichovi v Grassalkovichovom paláci, keď spojil kanceláriu s maštaľou. Onedlho na to, 15. júna 1884, dali do prevádzky bratislavskú telefónnu sieť. Bola prvou na dnešnom území Slovenska a treťou v Uhorsku.
Jej počiatky neboli jednoduché. Idea bola súkromnou iniciatívou Karola Krágla, ktorý musel o zámer tvrdo bojovať a presviedčať mešťanov, ktorým sa nepáčila inštalácia konzol na stenách a drôtov nad ich strechami. Krágl dokonca pripravil veľkú propagačnú hostinu, kde zrejme pri dobrom malokarpatskom víne boli mešťania ideám technického pokroku povoľnejší.
Aj ministerstvo verejných prác a dopravy v koncesii, ktorou povoľovalo zriadiť v meste telefónnu sieť, požadovalo, aby „vedenie drôtov bolo umiestnené symetricky, tak aby nešpatilo vzhľad domov“. Napriek masívnej inzercii v Pressbuerger Zeitung však Krágl získal len 12 abonentov.
Predstavenie originálu Pittsburskej dohody posilnilo autonomistov Čítajte Aby ušetril, dal si patentovať aj vlastný telefónny prístroj a sieť sa napokon rozrástla na necelých 50 účastníckych staníc. Medzi nimi boli najvýznamnejšie bratislavské firmy ako Dynamit Nobel, Patrónová továreň, Steinov pivovar, mlynár Ludwig či obchodník s vínom Jozef Palugyai.
Povolenie za zavedenie telefónu udeľovala polícia a každého žiadateľa najskôr dôkladne preverila.
Ročné poplatky za užívanie tejto novinky predstavovali 8 zlatých a prvé medzimestské spojenie dali do prevádzky roku 1893. Štátna moc však vtedy nebola presvedčená, že dobré je len to, čo je súkromné. Práve naopak. Po desiatich rokoch súkromnú firmu (vtedy už mal 162 telefónnych liniek) štát odkúpil.
