Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Rokokový Apponyiho palác na Radničnej ulici je dnes súčasťou Múzea mesta Bratislavy a je v ňom expozícia historických interiérov a Vinohradnícke múzeum. Ako reprezentačné rodinné sídlo ho v centre mesta hneď vedľa budovy radnice dal postaviť gróf Juraj Apponyi.
Originál Pittsburskej dohody posilnil autonomistov Čítajte Váženú šľachtickú rodinu v paláci navštívilo mnoho významných osobností, z hudobníkov spomeňme napríklad Franza Liszta, Richarda Wagnera a predovšetkým Josepha Haydna. Ten však neprichádzal len muzicírovať, ale zahľadel sa a kurizoval mladej komornej Nanette Payerovej.
Meno Apponyi dnes však nevnímame pozitívne ani cez Geraldínu, ktorá sa stala albánskou kráľovnou. Do našich dejín sa zapísalo negatívne v súvislosti s tvorcom uhorských školských zákonov. Presadil ich Albert Apponyi, vtedajší minister kultúry a školstva, ktoré uhorský snem prijal 2. júna roku 1906.
Lex Apponyi – článok 26 a 27 uhorského zákonníka podpísal v nasledujúcom roku cisár František Jozef I. Týkal sa štátnych ľudových, ako i obecných a cirkevných ľudových škôl, s cieľom zosilniť rečovú aj duchovnú maďarizáciu nemaďarských žiakov. Na takzvaných maďarsko-slovenských ľudových školách sa slovenčine mohla venovať len hodina týždenne, navyše ich počet na úkor čisto maďarských škôl postupne klesol temer na polovicu.
Zákony sú považované za vrchol maďarskej diskriminačnej politiky s cieľom dôsledného pomaďarčenia zvyškov základných škôl nemaďarských národností. Keď sa po porážke v prvej svetovej vojne a rozpade Uhorska dostali v Budapešti k moci boľševici pod vedením Bélu Kúna, Vavro Šrobár ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska umožnil Apponyimu azyl v Eberharde (dnes Malinovo), neďaleko od Bratislavy. Tamojší kaštieľ bol od 19. storočia jedným z rodinných sídiel Apponyivcov.
Krvavý Béla Kun už v Petržalke nemá ulicu Čítajte Po porážke boľševikov a nástupe Horthyho sa gróf vrátil do Budapešti a stal sa vedúcim maďarskej delegácie na mierových rokovaniach v Paríži. Tamojšie vplyvné noviny Pesti Hirlap pripisovali udalosti veľký význam a informovali čitateľov aj o grófovom šatníku. Veď „preberanie mierovej zmluvy je diplomatickým aktom a je potrebný frak, redingot, žaket a mnoho ďalších toaletných doplnkov. Treba mať oblečenie na cestovanie, do parížskych ulíc, do parížskych salónov, ba i do divadla“.
Československé úrady (zrejme na truc) však nedovolili komorníkovi odniesť z kaštieľa v Eberharde grófovu garderóbu. Dvadsať krajčírov najlepšieho peštianskeho salónu mu preto ušilo nové šaty na všetky príležitosti. Lenže bolo to zbytočné. Po príchode do Paríža Francúzi maďarskú delegáciu ubytovali v Boulonskom lesíku, teda mimo centra a nedovolili im z hotela vychádzať.
Apponyi o svoje majetky v Eberharde (Malinove) po vytvorení ČSR prišiel, pôda sa rozparcelovala a od roku 1923 sa kaštieľ, park a hospodársky areál stali sídlom záhradníckej školy, ktorá tu funguje až dodnes.
