V rubrike Prešporské desatoro odpovedajú zaujímaví obyvatelia Bratislavy na rovnakých 10 otázok.
1. Niekto Bratislavu vníma ako krásavicu na Dunaji, iný ako predmestie Viedne a niekto zas ako špinavú dieru s neochotnými ľuďmi. Čím je pre vás?
„Je to môj domov. Miesto kde som sa narodil, kde ma dvaja Bratislavčania vychovali. Tu som si našiel frajerku Bratislavčanku. Stala sa mojou manželkou Bratislavčankou a vychovávame dvoch synov Bratislavčanov. Milujem Bratislavu, so všetkými jej krásami, nedokonalosťami aj malérmi.“

2. Čo na dnešnom Prešporku zbožňujete?
„Kedysi to boli uličky a krčmičky, dnes sú to viac lesné chodníčky. Som veľmi rád, že Bratislava nie je mesto na rovine, ale mesto ležiace na kopcoch. To si napríklad v Poprade nemôžu povedať.“
3. A čo naopak na ňom z duše nenávidíte?
„Spôsob, akým sa šafári s majetkom mesta a financiami daňových poplatníkov. Ako sa nehýbeme vpred. Ak porovnám vývoj miest nám najbližších vzdialenosťou alebo veľkosťou, tak oproti Viedni alebo Brnu sme úplný Balkán. Veľmi smutné.“
4. Každý má svoje obľúbené miesta, kde si rád prevetrá hlavu a uvoľní sa. Kde je v Bratislave to vaše naj miesto?
„Samozrejme bratislavský lesopark a Devínska Kobyla. Mám rád prechádzky po parku v Rusovciach, ale tam som už veru dlho nebol. Už ako dieťa som si zamiloval prechádzku Hlbokou ulicou a jej čierne skalné steny.“
5. Ako vnímate celomestskú parkovaciu politiku, ktorá dáva mestským častiam možnosť, aby si nastavili pravidlá samy a uprednostňuje domácich pred mimobratislavskými?
„V Bratislave neexistuje zatiaľ žiadna parkovacia politika. Mala by byť podľa mňa jednotná a zohľadňovať stratégiu rozvoja mesta a jeho dopravnej siete ako celku. Je omyl myslieť si, že ide len o spôsob, ako riešiť parkovanie. V prvom rade ide o riešenie využívania celého verejného priestoru. Delia sa oň chodci vrátane detí a seniorov s vodičmi a cyklistami.

Obávam sa, že Bratislava je na dlhé roky zakliata v tejto nevyriešenej téme. Problém nie je vymyslieť pravidlá, ale vytvoriť systém na ich dodržiavanie. Ako to chcete urobiť s 30 papučami na polmiliónové mesto a s legislatívou, ktorá neumožňuje uložiť pokutu formou lístka za stierač alebo ju strhnúť priamo z účtu majiteľa auta?
Personálny stav mestskej polície je brutálne nízko pod normou dokonca z deväťdesiatych rokov. Peniaze na ich platy Bratislava má, ale ktorý primátor a mestskí poslanci ich presunú z 'transparentných' tendrov a výberových konaní ľuďom, ktorí budú (aj keď právom) stále tlačiť na nepoctivých, ale predsa len voličov, aby v tomto meste dodržiavali pravidlá?
Som jednoznačne za zvýhodnenie ľudí s trvalým bydliskom v Bratislave pri parkovaní. Ľudia, ktorí tu síce žijú, ale formálne sú stále obyvateľmi niekde inde, tomuto mestu neplatia za služby. Ich podielové dane totiž putujú do miest ich trvalého pobytu. A ja vnímam parkovanie ako službu, ktorá na zdokonaľovanie potrebuje kontinuálny prísun financií buď z daní, alebo priamych platieb za jej využívanie.“
6. Dávny Pressburg bol multikultúrny. Do vojny tu žili pokope Slováci, Nemci, Maďari, Česi či Židia. Je tu dnes podľa vás miesto pre migrantov a viete si v Bratislave predstaviť mešitu?

„Moja mama bola koncom šesťdesiatych rokov imigrantkou v Kanade. Nevedela sa prispôsobiť tamojším pravidlám a vrátila sa.
Ak budeme mať pre život imigrantov jasne definované pravidlá, nemám problém ani s nimi, ani s ich svätostánkami. A je fuk, či to budú mešity, alebo pravoslávne kostoly. Náš problém je, že máme zmätok vo vlastných pravidlách, vo vlastnej legislatíve, vo vlastnej morálke. To by sme mali riešiť v prvom rade.“
7. V meste žijú ľudia z rôznych kútov. Tí na domácich nadávajú a nevraživosť funguje aj opačne. V čom tkvie podľa vás problém?
„Ľudská hlúposť nepozná hranice, v tom je problém. Pracujme každý na sebe a bezprostrednom okolí, ktoré vieme zmeniť. Čím viac nás takých bude, tým skôr sa nám tu bude ľahšie spoločne žiť.“
8. Potrebuje Bratislava metro?
„To musia povedať odborníci na dopravu vo veľkomestách. Ale veľmi rád by som sa ním vozil.“

9. Ktorému zaniknutému miestu v Bratislave by ste radi prinavrátili život?
„Chcel by som návrat stromov ohavne vyťažených v mestských lesoch. Prial by som si návrat komunistami zbúraných synagóg, aspoň jednej z nich. Mohla by plniť funkciu múzea, galérie, vzdelávacieho, kultúrneho a ekumenického centra.
Tiež by som chcel vrátiť život budove pod bralom Devínskeho hradu, ktorá je otočená oknami na sútok Moravy a Dunaja. Na jej streche býval amfiteáter, v jej útrobách reštaurácia. Rád som tam s rodičmi ako dieťa chodieval. A bol by som rád, ak by sa na svoje miesto vrátila 50 metrová veža kostola Panny Márie Snežnej na Kalvárii. Slavín na kopci nad Bratislavou nesmel mať v temných časoch totality vizuálneho konkurenta.
Naopak, chcel by som, aby z Bratislavy úplne vymizol hazard v podobe automatových herní, kasín, klubov pokra a minikasín. Ak už ho má mesto mať, sústredil by som ho na jednom prísne kontrolovanom mieste s regulovaným prístupom za hranicami mesta. Metropola a štát by neprišli o príjmy, zachovala by sa atrakcia pre turizmus a mesto by sa nepodieľalo na ničení životov gamblerov a ich rodín.“
10. Povedzme, že máte stotisíc eur na to, aby ste tu niečo zmenili. Na čo by ste ich dali?

„Na platy mestských policajtov, ale nepomohlo by to. Oni potrebujú plus dva milióny ročne. Ak tu máme normálne žiť, potrebujeme normálne pravidlá a dozor nad ich dodržiavaním.
No ale ak by to malo byť na nejakú hmotnú vec, mala by mať aj duchovný význam. Mať svoje sochy aj v hlavnom meste Slovenskej republiky si určite zaslúžia povstaleckí generáli Ján Golian a Rudolf Viest.“