Niekomu môže tlačenica počas obedov v stravovacích zariadeniach v centre mesta prekážať, no má to aj svoje výhody.
Keď človek obeduje sám a musí si prisadnúť k niekomu cudziemu, väčšinou k nejakému veľkému rozhovoru nedochádza. Ľudia si zaprajú dobrú chuť a ponoria sa do vlastných myšlienok prípadne zabodnú pohľad na svoje mobilné telefóny.
No môže sa stať, že si človek prisadne k nejakej dvojici alebo skupinke a chtiac-nechtiac si vypočuje ich obedovú konverzáciu. Takéto obedy môžu byť veľmi užitočné.
Minule som sa takto dozvedela o otvorení novej petržalskej tržnice, o tom, kde majú lepšiu polievku, či kde sa na obed najdlhšie čaká.
Tieto nenápadné obedové chvíle predstavujú skvelý zdroj informácií o živote v meste z prvej ruky.
Pre mňa osobne je ešte obzvlášť príťažlivé počúvať rôzne prízvuky a jazyky. Obedujú spolu ľudia z východu i zo stredu Slovenska a pri jedle k žiadnym rozporom nedochádza.
