SME
Štvrtok, 23. september, 2021 | Meniny má ZdenkaKrížovkyKrížovky

Vstup len na povolenie. Na mieste posledných zvyškov železnej opony

Sú v Petržalke a Devínskej Novej Vsi.

Pamätník obetiam, ktoré zahynuli počas pokusu o útek cez rakúsku hranicu pri Moste slobody v Devínskej Novej Vsi s maketou plota z ostnatého drôtu v pozadí.Pamätník obetiam, ktoré zahynuli počas pokusu o útek cez rakúsku hranicu pri Moste slobody v Devínskej Novej Vsi s maketou plota z ostnatého drôtu v pozadí. (Zdroj: BSK)

BRATISLAVA. Keď dnes pri moste Lafranconi cyklisti odbočia z hlavnej trasy doprava, nová žlto-modrá cyklistická značka ich zavedie do hustého Pečnianskeho lesa.

Najprv vedie popri Dunaji a potom sa tesne pred hranicami s Rakúskom prudko stočí doľava. Na konci lužného lesa len pár desiatok metrov od opraveného bunkra B-S 4 Lány im maketa železnej opony pripomenie totalitnú, zadrôtovanú minulosť našej krajiny.

Pred rokom 1989 by sa nielenže nedostali tak blízko k samotnej hranici, ale pri pokuse o jej prekročenie by riskovali uväznenie či dokonca aj život. Dnes už len bielo-červené kamene ukazujú, kadiaľ vedie hranica a každý, kto má záujem, sa môže bez problémov pozrieť, ako vyzerajú polia na strane bývalého triedneho nepriateľa.

SkryťVypnúť reklamu

Maketu koncom minulého roka postavilo Múzeum Petržalského opevnenia v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom v rámci cyklotrasy Petržalské bunkre.

Prepája cyklotrasu Cesta železnej opony EuroVelo 13 a Riečnu cyklotrasu EuroVelo 6.

„Vychádzali sme z dobových fotografií a ilustrácií bývalých príslušníkov Pohraničnej stráže,“ povedal Martin Kubala, predseda Múzea Petržalského opevnenia, zoskupenia nadšencov vojenskej histórie, ktoré v bunkri prevádzkuje múzeum.

Umiestnenie je približne v pôvodných miestach, aj keď prvý nižší plot sa nachádzal na opačnom okraji asfaltovej cesty.

Vzdialenosť medzi plotmi však bola väčšia. Maketu museli prispôsobiť danému voľnému priestoru a blízkosti cyklotrasy.

Aj týchto pár metrov plota z ostnatého drôtu a informačná tabuľa s historickými fotografiami stačia na vytvorenie predstavy o tom, ako to kedysi na slovensko-rakúskych hraniciach vyzeralo.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

Železná opona

Po 2. svetovej vojne železná opona rozdelila Európu na sféru sovietskeho vplyvu a sféru vplyvu demokratických veľmocí USA, Veľkej Británie a Francúzska. Tiahla sa naprieč kontinentom od Baltického mora až dole k Jadranu.

Jej československý úsek bol dlhý 920 kilometrov, z toho slovenský úsek meral 106 kilometrov.

Fyzická železná opona na slovensko-rakúskych hraniciach začala rásť hneď po februárovom prevrate v roku 1948.

Aj keď ju komunistická moc prezentovala ako ochranu pred vojenskou hrozbou zo Západu, jej úlohou bolo zabrániť pašovaniu tovaru a voľnému pohybu obyvateľov, hlavne ich emigrácii.

Jej podoba a intenzita zabezpečenia sa počas rokov menili.

„Prvé drôtené prekážky boli vybudované v roku 1949 na takzvanom bratislavskom predmostí, to znamená na „suchej“ hranici s Rakúskom,“ ozrejmil historik Ľubomír Morbacher, ktorý sa ešte ako pracovník Ústavu pamäti národa podieľal na vybudovaní modelu železnej opony v Devínskej Novej Vsi. Nasledovalo budovanie vysokých pozorovacích veží.

SkryťVypnúť reklamu

Zásadný prelom pri strážení hranice so Západom sa odohral medzi rokmi 1950 a 1951. Vtedy začali budovať vojensky organizovanú Pohraničnú stráž a drôtené zátarasy po celej hranici. Tie boli budované, ak to bolo možné, niekoľko sto metrov od skutočnej štátnej hranice, aby bolo možné „narušiteľov“ chytiť skôr, než sa k nej stihli dostať.

„Medzi najnehumánnejšie spôsoby zabezpečenia hranice so Západom patrila elektrifikácia drôtených zátaras a ich zamínovanie,“ ozrejmil Morbacher.

Drôtené zátarasy pozostávali z troch plotov z ostnatého drôtu. Prvý bol asi dva metre vysoký a pozostával zo spleti ostnatých drôtov.

Ďalší, vysoký viac ako dva metre, bol napájaný smrteľne vysokým napätím. Posledný plot slúžil ako zábrana pre zver, aby sa smerom od Rakúska nemohla dostať k nabitému plotu.

Medzi plotmi a popri nich bol zoraný kontrolný pás zeme na zachytenie stôp utečencov.

„V zakázanom pásme boli rôzne úseky podľa potreby buď zamínované, alebo boli do nich umiestňované nástražné systémy vyrábané pohraničníkmi podľa zlepšovacích návrhov,“ povedal Morbacher.

Zakázané pásmo bolo zväčša až do vzdialenosti dvoch kilometrov od štátnej hranice a označovali ho tabule s nápisom: Pozor, zakázané pásmo, vstup zakázaný.

Vstup do samotného hraničného pásma označovali tabule s nápisom: Pozor! Hraničné pásmo, vstup len na povolenie!

V roku 1956 pohraničníci míny odstránili. Nie však z humánnych dôvodov, ale preto, že časté výbuchy zraňovali nielen utečencov, ale hlavne ich samých a poškodzovali drôtené zátarasy.

Nové systémy

V 60. rokoch sa začali zavádzať nové systémy signalizácie prekonávania hranice a ploty sa prestali napájať smrteľne vysokým napätím.

Trojitý systém drôtených zátarás sa postupne zredukoval na dvojitý. Prvá drôtená zátarasa sa stala signálnou stenou, teda plotom pod nízkym elektrickým napätím. Signalizoval miesto kontaktu s „narušiteľom“.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5CDJ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5CDJ na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  2. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  3. Môžu byť kancelárie pripravené na budúcnosť?
  4. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  5. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  6. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  7. Odpady nad zlato
  8. Nová udržateľná značka kávy, ktorá dodá energiu na cesty
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  10. K online predplatnému teraz získate DIGI GO na 6 mesiacov zdarma
  1. Na ropnej plošine sa len pracuje a spí
  2. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  4. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  5. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  6. K online predplatnému teraz získate DIGI GO na 6 mesiacov zdarma
  7. SodaStream má viac ako 700 predajcov, očakáva ďalší rast
  8. Nová udržateľná značka kávy, ktorá dodá energiu na cesty
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 179
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 5 914
  3. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 266
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 4 175
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 607
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 069
  7. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 2 555
  8. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 452
  9. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 313
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 274
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
  1. Matej Vagač: Ukradnutý verejný priestor. V Horskom parku sú porušené vlastnícke práva.
  2. Anton Sládek: Bratislava - budova bývalej sociálnej poisťovne na Bezručovej - interiér
  3. Anton Sládek: Bratislava - Klemensova ulica
  4. Anton Sládek: Príjemné detaily na Radlinského ulici
  5. Martin Pekár: Prečo limit 130 km/h život v Bratislave nezlepší
  6. Anton Sládek: Spomienka na továreň Gumon
  7. Matej Vagač: Park na Kollárovom námestí opäť v ohrození...
  8. Matej Vagač: Hrozí nám druhá Drotárska aj na nábreží pri bývalom PKO?
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 25 299
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 17 220
  3. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 8 925
  4. Peter Chudý: Vyšetrovateľov NAKA treba umlčať a naordinovať im leopoldovskú diétu alebo ako nevinný človek môže skončiť za mrežami 6 216
  5. Stanislav Martinčko: Zatýkanie za spevu pápežskej hymny !! 6 055
  6. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 5 491
  7. Tomáš Mihalík: Ľuboš Blaha nechcene priznal, že vakcíny chránia pred covidom 4 294
  8. Marek Mačuha: Boris Kollár preráža dno 3 743
Skryť Zatvoriť reklamu