Vstup len na povolenie. Na mieste posledných zvyškov železnej opony

Sú v Petržalke a Devínskej Novej Vsi.

Pamätník obetiam, ktoré zahynuli počas pokusu o útek cez rakúsku hranicu pri Moste slobody v Devínskej Novej Vsi s maketou plota z ostnatého drôtu v pozadí.(Zdroj: BSK)

BRATISLAVA. Keď dnes pri moste Lafranconi cyklisti odbočia z hlavnej trasy doprava, nová žlto-modrá cyklistická značka ich zavedie do hustého Pečnianskeho lesa.

Najprv vedie popri Dunaji a potom sa tesne pred hranicami s Rakúskom prudko stočí doľava. Na konci lužného lesa len pár desiatok metrov od opraveného bunkra B-S 4 Lány im maketa železnej opony pripomenie totalitnú, zadrôtovanú minulosť našej krajiny.

Pred rokom 1989 by sa nielenže nedostali tak blízko k samotnej hranici, ale pri pokuse o jej prekročenie by riskovali uväznenie či dokonca aj život. Dnes už len bielo-červené kamene ukazujú, kadiaľ vedie hranica a každý, kto má záujem, sa môže bez problémov pozrieť, ako vyzerajú polia na strane bývalého triedneho nepriateľa.

Maketu koncom minulého roka postavilo Múzeum Petržalského opevnenia v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom v rámci cyklotrasy Petržalské bunkre.

Prepája cyklotrasu Cesta železnej opony EuroVelo 13 a Riečnu cyklotrasu EuroVelo 6.

„Vychádzali sme z dobových fotografií a ilustrácií bývalých príslušníkov Pohraničnej stráže,“ povedal Martin Kubala, predseda Múzea Petržalského opevnenia, zoskupenia nadšencov vojenskej histórie, ktoré v bunkri prevádzkuje múzeum.

Umiestnenie je približne v pôvodných miestach, aj keď prvý nižší plot sa nachádzal na opačnom okraji asfaltovej cesty.

Vzdialenosť medzi plotmi však bola väčšia. Maketu museli prispôsobiť danému voľnému priestoru a blízkosti cyklotrasy.

Aj týchto pár metrov plota z ostnatého drôtu a informačná tabuľa s historickými fotografiami stačia na vytvorenie predstavy o tom, ako to kedysi na slovensko-rakúskych hraniciach vyzeralo.

Železná opona

Po 2. svetovej vojne železná opona rozdelila Európu na sféru sovietskeho vplyvu a sféru vplyvu demokratických veľmocí USA, Veľkej Británie a Francúzska. Tiahla sa naprieč kontinentom od Baltického mora až dole k Jadranu.

Jej československý úsek bol dlhý 920 kilometrov, z toho slovenský úsek meral 106 kilometrov.

Fyzická železná opona na slovensko-rakúskych hraniciach začala rásť hneď po februárovom prevrate v roku 1948.

Aj keď ju komunistická moc prezentovala ako ochranu pred vojenskou hrozbou zo Západu, jej úlohou bolo zabrániť pašovaniu tovaru a voľnému pohybu obyvateľov, hlavne ich emigrácii.

Jej podoba a intenzita zabezpečenia sa počas rokov menili.

„Prvé drôtené prekážky boli vybudované v roku 1949 na takzvanom bratislavskom predmostí, to znamená na „suchej“ hranici s Rakúskom,“ ozrejmil historik Ľubomír Morbacher, ktorý sa ešte ako pracovník Ústavu pamäti národa podieľal na vybudovaní modelu železnej opony v Devínskej Novej Vsi. Nasledovalo budovanie vysokých pozorovacích veží.

Zásadný prelom pri strážení hranice so Západom sa odohral medzi rokmi 1950 a 1951. Vtedy začali budovať vojensky organizovanú Pohraničnú stráž a drôtené zátarasy po celej hranici. Tie boli budované, ak to bolo možné, niekoľko sto metrov od skutočnej štátnej hranice, aby bolo možné „narušiteľov“ chytiť skôr, než sa k nej stihli dostať.

„Medzi najnehumánnejšie spôsoby zabezpečenia hranice so Západom patrila elektrifikácia drôtených zátaras a ich zamínovanie,“ ozrejmil Morbacher.

Drôtené zátarasy pozostávali z troch plotov z ostnatého drôtu. Prvý bol asi dva metre vysoký a pozostával zo spleti ostnatých drôtov.

Ďalší, vysoký viac ako dva metre, bol napájaný smrteľne vysokým napätím. Posledný plot slúžil ako zábrana pre zver, aby sa smerom od Rakúska nemohla dostať k nabitému plotu.

Medzi plotmi a popri nich bol zoraný kontrolný pás zeme na zachytenie stôp utečencov.

„V zakázanom pásme boli rôzne úseky podľa potreby buď zamínované, alebo boli do nich umiestňované nástražné systémy vyrábané pohraničníkmi podľa zlepšovacích návrhov,“ povedal Morbacher.

Zakázané pásmo bolo zväčša až do vzdialenosti dvoch kilometrov od štátnej hranice a označovali ho tabule s nápisom: Pozor, zakázané pásmo, vstup zakázaný.

Vstup do samotného hraničného pásma označovali tabule s nápisom: Pozor! Hraničné pásmo, vstup len na povolenie!

V roku 1956 pohraničníci míny odstránili. Nie však z humánnych dôvodov, ale preto, že časté výbuchy zraňovali nielen utečencov, ale hlavne ich samých a poškodzovali drôtené zátarasy.

Nové systémy

V 60. rokoch sa začali zavádzať nové systémy signalizácie prekonávania hranice a ploty sa prestali napájať smrteľne vysokým napätím.

Trojitý systém drôtených zátarás sa postupne zredukoval na dvojitý. Prvá drôtená zátarasa sa stala signálnou stenou, teda plotom pod nízkym elektrickým napätím. Signalizoval miesto kontaktu s „narušiteľom“.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C5CDJ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C5CDJ na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 634
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 670
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 16 757
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 15 570
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 598
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 535
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 4 556
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 497
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 2 976
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 663