SME
Streda, 30. september, 2020 | Meniny má JarolímKrížovkyKrížovky

Vstup len na povolenie. Na mieste posledných zvyškov železnej opony

Sú v Petržalke a Devínskej Novej Vsi.

Pamätník obetiam, ktoré zahynuli počas pokusu o útek cez rakúsku hranicu pri Moste slobody v Devínskej Novej Vsi s maketou plota z ostnatého drôtu v pozadí.Pamätník obetiam, ktoré zahynuli počas pokusu o útek cez rakúsku hranicu pri Moste slobody v Devínskej Novej Vsi s maketou plota z ostnatého drôtu v pozadí. (Zdroj: BSK)

BRATISLAVA. Keď dnes pri moste Lafranconi cyklisti odbočia z hlavnej trasy doprava, nová žlto-modrá cyklistická značka ich zavedie do hustého Pečnianskeho lesa.

Najprv vedie popri Dunaji a potom sa tesne pred hranicami s Rakúskom prudko stočí doľava. Na konci lužného lesa len pár desiatok metrov od opraveného bunkra B-S 4 Lány im maketa železnej opony pripomenie totalitnú, zadrôtovanú minulosť našej krajiny.

Pred rokom 1989 by sa nielenže nedostali tak blízko k samotnej hranici, ale pri pokuse o jej prekročenie by riskovali uväznenie či dokonca aj život. Dnes už len bielo-červené kamene ukazujú, kadiaľ vedie hranica a každý, kto má záujem, sa môže bez problémov pozrieť, ako vyzerajú polia na strane bývalého triedneho nepriateľa.

SkryťVypnúť reklamu

Maketu koncom minulého roka postavilo Múzeum Petržalského opevnenia v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom v rámci cyklotrasy Petržalské bunkre.

Prepája cyklotrasu Cesta železnej opony EuroVelo 13 a Riečnu cyklotrasu EuroVelo 6.

„Vychádzali sme z dobových fotografií a ilustrácií bývalých príslušníkov Pohraničnej stráže,“ povedal Martin Kubala, predseda Múzea Petržalského opevnenia, zoskupenia nadšencov vojenskej histórie, ktoré v bunkri prevádzkuje múzeum.

Umiestnenie je približne v pôvodných miestach, aj keď prvý nižší plot sa nachádzal na opačnom okraji asfaltovej cesty.

Vzdialenosť medzi plotmi však bola väčšia. Maketu museli prispôsobiť danému voľnému priestoru a blízkosti cyklotrasy.

Aj týchto pár metrov plota z ostnatého drôtu a informačná tabuľa s historickými fotografiami stačia na vytvorenie predstavy o tom, ako to kedysi na slovensko-rakúskych hraniciach vyzeralo.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

Železná opona

Po 2. svetovej vojne železná opona rozdelila Európu na sféru sovietskeho vplyvu a sféru vplyvu demokratických veľmocí USA, Veľkej Británie a Francúzska. Tiahla sa naprieč kontinentom od Baltického mora až dole k Jadranu.

Jej československý úsek bol dlhý 920 kilometrov, z toho slovenský úsek meral 106 kilometrov.

Fyzická železná opona na slovensko-rakúskych hraniciach začala rásť hneď po februárovom prevrate v roku 1948.

Aj keď ju komunistická moc prezentovala ako ochranu pred vojenskou hrozbou zo Západu, jej úlohou bolo zabrániť pašovaniu tovaru a voľnému pohybu obyvateľov, hlavne ich emigrácii.

Jej podoba a intenzita zabezpečenia sa počas rokov menili.

„Prvé drôtené prekážky boli vybudované v roku 1949 na takzvanom bratislavskom predmostí, to znamená na „suchej“ hranici s Rakúskom,“ ozrejmil historik Ľubomír Morbacher, ktorý sa ešte ako pracovník Ústavu pamäti národa podieľal na vybudovaní modelu železnej opony v Devínskej Novej Vsi. Nasledovalo budovanie vysokých pozorovacích veží.

SkryťVypnúť reklamu

Zásadný prelom pri strážení hranice so Západom sa odohral medzi rokmi 1950 a 1951. Vtedy začali budovať vojensky organizovanú Pohraničnú stráž a drôtené zátarasy po celej hranici. Tie boli budované, ak to bolo možné, niekoľko sto metrov od skutočnej štátnej hranice, aby bolo možné „narušiteľov“ chytiť skôr, než sa k nej stihli dostať.

„Medzi najnehumánnejšie spôsoby zabezpečenia hranice so Západom patrila elektrifikácia drôtených zátaras a ich zamínovanie,“ ozrejmil Morbacher.

Drôtené zátarasy pozostávali z troch plotov z ostnatého drôtu. Prvý bol asi dva metre vysoký a pozostával zo spleti ostnatých drôtov.

Ďalší, vysoký viac ako dva metre, bol napájaný smrteľne vysokým napätím. Posledný plot slúžil ako zábrana pre zver, aby sa smerom od Rakúska nemohla dostať k nabitému plotu.

Medzi plotmi a popri nich bol zoraný kontrolný pás zeme na zachytenie stôp utečencov.

„V zakázanom pásme boli rôzne úseky podľa potreby buď zamínované, alebo boli do nich umiestňované nástražné systémy vyrábané pohraničníkmi podľa zlepšovacích návrhov,“ povedal Morbacher.

Zakázané pásmo bolo zväčša až do vzdialenosti dvoch kilometrov od štátnej hranice a označovali ho tabule s nápisom: Pozor, zakázané pásmo, vstup zakázaný.

Vstup do samotného hraničného pásma označovali tabule s nápisom: Pozor! Hraničné pásmo, vstup len na povolenie!

V roku 1956 pohraničníci míny odstránili. Nie však z humánnych dôvodov, ale preto, že časté výbuchy zraňovali nielen utečencov, ale hlavne ich samých a poškodzovali drôtené zátarasy.

Nové systémy

V 60. rokoch sa začali zavádzať nové systémy signalizácie prekonávania hranice a ploty sa prestali napájať smrteľne vysokým napätím.

Trojitý systém drôtených zátarás sa postupne zredukoval na dvojitý. Prvá drôtená zátarasa sa stala signálnou stenou, teda plotom pod nízkym elektrickým napätím. Signalizoval miesto kontaktu s „narušiteľom“.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5CDJ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5CDJ na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. To treba vidieť. Blíži sa Deň otvorených dverí v Kolískach
  2. Seat Leon Sportstourer ponúka priestor aj charakter (test)
  3. Toto jedlo si v čínskej reštaurácii objednávajú iba tí, ktorí sa vyznajú
  4. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  5. UPC teraz ponúka internet 300 Mb/s len za 10,90 €
  6. Fedor Gál: Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom)
  7. Tu sú najčastejšie signály nesprávneho zateplenia. Vyhnite sa im
  8. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  9. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  10. Regionálne poklady nájdete aj v Kauflande
  1. Brick Award 2020: Pocta kvalitnej tehlovej architektúre
  2. Union prepláca doplatky za lieky do 18 rokov neobmedzene
  3. UPC teraz ponúka internet 300 Mb/s len za 10,90 €
  4. Fedor Gál: Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom)
  5. Tu sú najčastejšie signály nesprávneho zateplenia. Vyhnite sa im
  6. Digitalizácia prinesie zmeny v doručovaní dobierok
  7. Silnú imunitu bez týchto troch látok nedosiahnete
  8. Každý komín potrebuje svoj domov!
  9. To treba vidieť. Blíži sa Deň otvorených dverí v Kolískach
  10. Jeseň je ideálny čas pre začatie diéty
  1. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy 19 943
  2. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 19 597
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 17 909
  4. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali 12 533
  5. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 11 637
  6. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy 11 245
  7. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 9 618
  8. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 9 499
  9. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 9 433
  10. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu? 9 423
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu