SME
Nedeľa, 2. október, 2022 | Meniny má Levoslav

Vstup len na povolenie. Na mieste posledných zvyškov železnej opony

Sú v Petržalke a Devínskej Novej Vsi.

Pamätník obetiam, ktoré zahynuli počas pokusu o útek cez rakúsku hranicu pri Moste slobody v Devínskej Novej Vsi s maketou plota z ostnatého drôtu v pozadí.Pamätník obetiam, ktoré zahynuli počas pokusu o útek cez rakúsku hranicu pri Moste slobody v Devínskej Novej Vsi s maketou plota z ostnatého drôtu v pozadí. (Zdroj: BSK)

BRATISLAVA. Keď dnes pri moste Lafranconi cyklisti odbočia z hlavnej trasy doprava, nová žlto-modrá cyklistická značka ich zavedie do hustého Pečnianskeho lesa.

Najprv vedie popri Dunaji a potom sa tesne pred hranicami s Rakúskom prudko stočí doľava. Na konci lužného lesa len pár desiatok metrov od opraveného bunkra B-S 4 Lány im maketa železnej opony pripomenie totalitnú, zadrôtovanú minulosť našej krajiny.

Pred rokom 1989 by sa nielenže nedostali tak blízko k samotnej hranici, ale pri pokuse o jej prekročenie by riskovali uväznenie či dokonca aj život. Dnes už len bielo-červené kamene ukazujú, kadiaľ vedie hranica a každý, kto má záujem, sa môže bez problémov pozrieť, ako vyzerajú polia na strane bývalého triedneho nepriateľa.

SkryťVypnúť reklamu

Maketu koncom minulého roka postavilo Múzeum Petržalského opevnenia v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom v rámci cyklotrasy Petržalské bunkre.

Prepája cyklotrasu Cesta železnej opony EuroVelo 13 a Riečnu cyklotrasu EuroVelo 6.

„Vychádzali sme z dobových fotografií a ilustrácií bývalých príslušníkov Pohraničnej stráže,“ povedal Martin Kubala, predseda Múzea Petržalského opevnenia, zoskupenia nadšencov vojenskej histórie, ktoré v bunkri prevádzkuje múzeum.

Umiestnenie je približne v pôvodných miestach, aj keď prvý nižší plot sa nachádzal na opačnom okraji asfaltovej cesty.

Vzdialenosť medzi plotmi však bola väčšia. Maketu museli prispôsobiť danému voľnému priestoru a blízkosti cyklotrasy.

Aj týchto pár metrov plota z ostnatého drôtu a informačná tabuľa s historickými fotografiami stačia na vytvorenie predstavy o tom, ako to kedysi na slovensko-rakúskych hraniciach vyzeralo.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

Železná opona

Po 2. svetovej vojne železná opona rozdelila Európu na sféru sovietskeho vplyvu a sféru vplyvu demokratických veľmocí USA, Veľkej Británie a Francúzska. Tiahla sa naprieč kontinentom od Baltického mora až dole k Jadranu.

Jej československý úsek bol dlhý 920 kilometrov, z toho slovenský úsek meral 106 kilometrov.

Fyzická železná opona na slovensko-rakúskych hraniciach začala rásť hneď po februárovom prevrate v roku 1948.

Aj keď ju komunistická moc prezentovala ako ochranu pred vojenskou hrozbou zo Západu, jej úlohou bolo zabrániť pašovaniu tovaru a voľnému pohybu obyvateľov, hlavne ich emigrácii.

Jej podoba a intenzita zabezpečenia sa počas rokov menili.

„Prvé drôtené prekážky boli vybudované v roku 1949 na takzvanom bratislavskom predmostí, to znamená na „suchej“ hranici s Rakúskom,“ ozrejmil historik Ľubomír Morbacher, ktorý sa ešte ako pracovník Ústavu pamäti národa podieľal na vybudovaní modelu železnej opony v Devínskej Novej Vsi. Nasledovalo budovanie vysokých pozorovacích veží.

SkryťVypnúť reklamu

Zásadný prelom pri strážení hranice so Západom sa odohral medzi rokmi 1950 a 1951. Vtedy začali budovať vojensky organizovanú Pohraničnú stráž a drôtené zátarasy po celej hranici. Tie boli budované, ak to bolo možné, niekoľko sto metrov od skutočnej štátnej hranice, aby bolo možné „narušiteľov“ chytiť skôr, než sa k nej stihli dostať.

„Medzi najnehumánnejšie spôsoby zabezpečenia hranice so Západom patrila elektrifikácia drôtených zátaras a ich zamínovanie,“ ozrejmil Morbacher.

Drôtené zátarasy pozostávali z troch plotov z ostnatého drôtu. Prvý bol asi dva metre vysoký a pozostával zo spleti ostnatých drôtov.

Ďalší, vysoký viac ako dva metre, bol napájaný smrteľne vysokým napätím. Posledný plot slúžil ako zábrana pre zver, aby sa smerom od Rakúska nemohla dostať k nabitému plotu.

Medzi plotmi a popri nich bol zoraný kontrolný pás zeme na zachytenie stôp utečencov.

„V zakázanom pásme boli rôzne úseky podľa potreby buď zamínované, alebo boli do nich umiestňované nástražné systémy vyrábané pohraničníkmi podľa zlepšovacích návrhov,“ povedal Morbacher.

Zakázané pásmo bolo zväčša až do vzdialenosti dvoch kilometrov od štátnej hranice a označovali ho tabule s nápisom: Pozor, zakázané pásmo, vstup zakázaný.

Vstup do samotného hraničného pásma označovali tabule s nápisom: Pozor! Hraničné pásmo, vstup len na povolenie!

V roku 1956 pohraničníci míny odstránili. Nie však z humánnych dôvodov, ale preto, že časté výbuchy zraňovali nielen utečencov, ale hlavne ich samých a poškodzovali drôtené zátarasy.

Nové systémy

V 60. rokoch sa začali zavádzať nové systémy signalizácie prekonávania hranice a ploty sa prestali napájať smrteľne vysokým napätím.

Trojitý systém drôtených zátarás sa postupne zredukoval na dvojitý. Prvá drôtená zátarasa sa stala signálnou stenou, teda plotom pod nízkym elektrickým napätím. Signalizoval miesto kontaktu s „narušiteľom“.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  3. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  4. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  5. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  1. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  7. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 5 736
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 558
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 030
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 651
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 922
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 788
  7. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 3 308
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 540
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  2. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  3. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  4. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  5. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 8 440
  2. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 914
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 4 388
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 070
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 010
  6. Ján Valchár: Norma na 5.300% alebo sedem mesiacov štvojdňovej operácie 2 922
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 888
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 2 842
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu