Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Ešte počas prvej svetovej vojny slovenské a české spolky v Spojených štátoch prijali a podpísali dva dokumenty o vzťahoch oboch národov v budúcej republike.

Pittsburská dohoda bola veľkým slovenským ústupkom oproti hlavným bodom a koncepcii prvej dohody prijatej v Clevelande. Tá jednoznačne deklarovala budúce federatívne usporiadanie spoločného štátu.
No aj podľa novej dohody uzatvorenej v Pittsburghu 31. mája 1918 malo mať budúce Slovensko vlastný snem, administratívu a slovenčina sa mala stať úradným jazykom.
Samotný dokument neskôr česká strana spochybňovala a sám Masaryk, ktorý zmluvu sformuloval, vyhlásil, že nie je právne záväzná, keďže bola len „lokálnou dohodou amerických Čechov a Slovákov“.
Negácia Pittsburskej dohody sa stala predmetom vnútropolitického zápasu o autonómiu, čo v konečnom dôsledku prispelo k rozpadu Československej republiky.
Pri príležitosti dvadsiateho výročia jej podpísania priniesol jej originál na Slovensko predseda Slovenskej ligy v Amerike dr. Peter Hletko. Pred Slovenským národným divadlom sa 5. júna 1938 uskutočnila obrovská autonomistická manifestácia, na ktorej sa malo údajne zúčastniť až stotisíc ľudí.
Autonomistická tlač udalosť zaznamenala slovami: „Ide skupina za skupinou, krojovaní, nekrojovaní, nadšenie nemá konca-kraja. Oduševnenosť je veľká. Každá skupina má na čele päť práporov slovenských a autonomistických, ktoré prápory sa skláňajú pred Pittsburskou dohodou a potom umiestňujú sa okolo nej uprostred námestia.“
Reakciou na vystúpenie zástancov autonómie bola centralistická, čechoslovakistická manifestácia organizovaná agrárnikmi. Ľavicové Robotnícke noviny písali:

„Pondelňajší bratislavský prejav roľnícky je významný mimoriadne i preto, že nasledoval hneď po nedeľňajšom tábore Hlinkovej strany... Ešte i henleinovski i iredentisticki orientovaní niektorí bratislavskí občania zhrozili sa nad surovosťou, nedisciplinovanosťou a nekultúrnosťou mnohých ľudáckych kňazov a zavedených slovenských ľudí, ktorí v sobotu a v nedeľu zaplavili kultúrnu Bratislavu a to násilníctvami, opitým revom a i brutálnymi výstupmi zabezpečovali pokoj bratislavských občanov“.
Americkí Slováci priniesli Pittsburskú dohodu na Slovensko ešte raz, v roku 1991. Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike nakoniec jej originál uložili v múzeu Senator John Heinz History Center v Pittsburgu a jej text je i na Štefánikovom pamätníku pri Dunaji.