Pre proper záhradkára je pohľad na toho, kto si obrába svoje políčko s veľkosťou 80 x 120 centimetrov smiešny. Aj nás s manželom rodičia zo začiatku podpichovali a vždy, keď telefonujem zo starkou, nezabudne sa ma opýtať ,či som už bola poliať „pole“.
No keď si vytiahneme zo zeme (aj keď na vyvýšenej palete) reďkovku vypestovanú zo semienka, je to paráda. No a čo, že celá naša úroda bola asi 15 kusov.

Navyše záhradná grilovačka uprostred sídliska má svoje čaro. Obkolesení stromami a parkom nikoho nerušíme a užívame si čas strávený v prírode. Že máme ísť do lesa? Pre mestské typy je to akurát. A navyše, kým si zbalíme veci a dôjdeme cez pracovný týždeň k ohnisku, nie je ešte tma. Na rozdiel napríklad od cesty na Kolibu.
Na urbánny rozvoj, vytvorenie komunity, sociálnej oázy pokoja či envirocítenia stačí často len sedliacky rozum. A oveľa menej peňazí ako samospráva niekedy vyhadzuje na umelé megalomanské projekty.