BRATISLAVA. „Dievčatá, ideme domov, ťahajte,“ melodickým hlasom volá bača František Held na stádo oviec a zopár kôz pasúcich sa na lúke v luhoch pri Podunajských Biskupiciach. Zvieratá, aj s pomocou slovenského čuvača Bela, poslušne cupitajú za zvuku zvoncov smerom k salašu pri dunajskej hrádzi. Časť svojej hlavnej úlohy – spásania – si už splnili. Po niekoľkohodinovom odpočinku sa na pasienky dnes ešte raz vrátia.
„Zánikom tradičnej pastvy vytlačili husté kríky a invázne rastliny z týchto lokalít vzácne druhy motýľov, ako aj orchideí. Jej obnovou vytvárame podmienky na ich návrat,“ vysvetľuje Andrej Devečka z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ), ktorý stojí za projektom obnovy pastvy v Bratislave.
Ako sa to začalo
Obnova pasienkov a pastvy je dlhodobým snom ochranárov a pomaly sa im ho už darí spĺňať.
„Tieto územia boli v minulosti obhospodarované. Vo väčšine prípadov ako pasienky. Zhruba pred 70 či 60 rokmi sa však zmenil spôsob hospodárenia a na týchto územiach pastva zanikla,“ vysvetľuje Devečka.
Následne sa tu postupne začali rozširovať rôzne kríky, ktorým dovtedajšia pastva zabraňovala v raste, ale aj nepôvodné a invázne rastliny, ako sú rôzne druhy zlatobyle alebo pajaseň žliazkatý. Ich neobmedzovaný rast vytláčal pôvodné rastliny, ktoré na stepných a lesostepných lokalitách rástli.
Zo zarastajúcich lúk sa pre nedostatok svetla a priestoru začali vytrácať vzácne orchideovité kvety, ale aj vtáky či motýle, ktoré boli na pôvodné prostredie naviazané. Takými sú napríklad krásne sfarbený vták dudok chochlatý alebo motýľ modráčik.
„Najprirodzenejším, najšetrnejším a veľmi efektívnym spôsobom obnovy a udržiavania tohto územia je pastva,“ vysvetľuje Devečka.
Samotné kosenie zlatobyle či vypílenie kríkov by nepomohlo. Kríky by sa iba zmladili a vyhnali nové výhonky, a vznikla by ešte väčšia húština. A zlatobyľ by znova narástla.
„Permanentné ohrýzanie a spásanie štvornohými kosačkami je v tomto prípade veľmi efektívne,“ dodáva Devečka.
