Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Po polovici 15. storočia Turci ohrozovali čoraz severnejšie oblasti Uhorského kráľovstva. Na jeho obrane sa podieľala aj dunajská flotila, ktorá za Mateja Korvína disponovala až 7000 mužmi a mala 16 veľkých galér.

Každá z nich viezla až 300 ozbrojencov a boli vyzbrojené štyrmi ťažkými delami, z ktorých sa dalo strieľať až päťdesiatkilovými guľami.
Ťažké vojnové lode dopĺňalo 34 menších člnov nazývaných čajky a množstvo ďalších malých plavidiel. Čajky mali pôvodne hlavnú základňu v Belehrade, ale pod narastajúcim osmanským tlakom ich premiestnili na sever, do Komárna.
Čajkári operovali aj na dolnom toku Váhu a okrem Komárna a Bratislavy mali základne aj v Šali a Šintave. Čajky boli štíhle, asi 25-metrové lode s nízkym ponorom, nemali palubu, vyzbrojené boli ľahkým delom a po bokoch boli proti nepriateľskej streľbe často obložené snopmi slamy.
Poháňali ich veslári na oboch stranách člna a jednoduchá plachta na stožiari, ktorý sa dal v prípade potreby zložiť na dno lode. Mali dve kormidlá v prednej i zadnej časti plavidla, čím získali neobyčajnú pohyblivosť a manévrovaciu schopnosť.

Čajkári nielen veslovali, ale aj bojovali s nepriateľom, zabezpečovali prepravu zásob, manévrovaním na Dunaji podporovali vojsko na brehu a lode slúžili aj na výsadkové akcie. Člny boli pohyblivé a pre vynikajúce manévrovacie schopnosti sa osvedčili najmä medzi ostrovmi a na ramenách vnútrozemskej delty pod Bratislavou.
Lodníkov na čajkách nazývali aj násadistami a dobový zápis dokumentuje finančné ohodnotenie bojovníkov na čajkách: „Z těch peněz napřed u Komarna jim má zaplaceno býti 5452, kdežto na šífách brání řek a vod Uherských proti loupežníkům tureckým.“
V tom čase Turci nielenže ohrozovali južnú hranicu kráľovstva, obsadili tiež Bosnu, pevnosť Smederevo a šok pre celý kresťanský svet znamenalo dobytie Konštantinopolu Mehmedom II.
V bojoch s nájazdníkmi sa vyznamenal otec Mateja Korvína – slávny turkobijec Ján Huňady, ale mohamedáni ohrozovali i zvyšok Srbska, ktoré bolo vtedy pod uhorským protektorátom.

Ako nebezpečenstvo narastalo, Matej Korvín v kráľovstve vyhlásil, šľachtickú insurekciu (dnes by sme povedali mobilizáciu). Bratislavskú mestskú radu 14. apríla roku 1463 požiadal o poskytnutie bratislavských čajok na boj o Belehrad a na jeseň vyhlásil prvé ťaženie proti Turkom.
Je pravdepodobné, že cár Peter Veľký navštívil naše mesto preto, aby sa oboznámil so stavbou čajok, ktoré sa uplatnili aj na ruských tokoch Donu, Dnepra či Volgy.
