BRATISLAVA. Začínali v centre mesta v bytovke na Grösslingovej ulici. Odtiaľ sa presunuli do bývalého skladu v Zimnom prístave. A keď ich odtiaľ vyhodili, presťahovali sa do bývalého obchodíka na jednej z terás petržalských panelákov pri Technopole.
„Umenie nemusí byť len v centre. Okrem toho centrum je niečo, čo umenie vyčerpáva, keďže prahne po vysokom štandarde alebo overených značkách. A my sme otvorenou platformou, kde si výtvarníci môžu otestovať projekty, ktoré ešte nemajú overené. Vystavovať len to overené, to nás nebaví,“ povedal sochár Juraj Rattaj, ktorý je už osem rokov hlavnou hybnou silou galérie HotDock.
Že idú správnou cestou dokazuje aj fakt, že v galérii predstavili veľa mladých výtvarníkov, ktorí neskôr získali ocenenia ako Maľba roka, Najkrajšia kniha v ČR, Cenu Oskara Čepána, či nominácie na Cenu Jindřicha Chalupeckého v Čechách. Napríklad Juliu Gryboś, Barboru Zentkovú, Luciu Tallovú, Radovana Čerevku či Aleša Čermáka.
Na novom pôsobisku v Petržalke chcú ísť ešte ďalej. Chcú ukázať, že galéria nie je žiadne elitárske miesto. Preto plánujú organizovať diskusie, kurátorské výklady a nadviazať spoluprácu s galériami v okolí a miestnymi strednými školami.
„Niekedy postrádam romantiku prístavu, ale nedá sa mať stále všetko. Teraz sme v Petržalke a berieme to ako výzvu,“ povedal Rattaj.
Ako vznikla galéria
Rattaj založil galériu HotDock v roku 2010 ešte ako študent Vysokej školy výtvarných umení spolu so spolužiakmi Paľom Prekopom a Matejom Bezúchom.
„V Bratislave nám chýbal priestor na prezentáciu mladého umenia,“ vysvetlil Rattaj. V tom čase sa uvoľnil priestor po galérii Photoport v obytnom dome na Grösslingovej ulici. Napadlo ich prebrať túto lokáciu, keďže ľudia už boli zvyknutí chodiť sem za výstavami.
Zamerali sa na študentov a na začínajúcich výtvarníkov, ktorí sa ešte len etablujú na umeleckej scéne a potrebujú si svoje koncepty odskúšať. To dalo aj galérii jej meno – HotDock.
„Je to parafráza na rýchle občerstvenie. Výstavy netrvali dlho, len približne dva týždne. Boli sme taká startupová galéria v zmysle, že podporujeme mladé umenie,“ vysvetlil Rattaj.
Na Grösslingovej galéria fungovala približne rok a pol. Za toto obdobie zorganizovali okolo 20 výstav. Šibeničné tempo však nevydržali a s výstavnými aktivitami si dali na chvíľku pokoj. Maťo Bezúch sa po skončení školy presťahoval do Banskej Bystrice, kde si založil rodinu a kde má aj prácu. Paľo Prekop, ktorý už taktiež s rodinou býva mimo Bratislavy, je stále aktívnym členom galérie, aj keď spolupráca je už sporadická.
„S HotDock galériou sme si dali pauzu asi na rok. Potom mi napadlo, keďže som mal ateliér v Zimnom prístave, zriadiť galériu vo vedľajšom prázdnom sklade,“ vysvetlil Rattaj, ako sa ocitla v prístave.
Oslovil vtedajšieho riaditeľa spoločnosti Slovenská plavby a prístavy Jozefa Šaškoviča, ktorému sa nápad na pretvorenie nevyužívaných skladov na nezávislú galériu zapáčil.
Umelci si priestor svojpomocne upravili. Vymenili elektroinštaláciu a priestor opláštili sadrokartónom. Vytvorili v ňom malé administratívne zázemie a postavili dve mobilné priečky, aby mohli výstavný priestor meniť.
