Koniec Zuckermandlu, 40. roky. FOTO - JOZEF HOFER
Napoleonov a Somársky vrch
Na pravej strane cesty vedúcej od Červeného kríža k hradu je známy Napoleonský vŕšok. Dostal pomenovanie podľa toho, že naň 30. augusta 1809 vystúpil francúzsky cisár Napoleon Bonaparte, aby si prezrel Bratislavu a svoje vojská táboriace na pravom brehu Dunaja. Kedysi na tomto mieste stál aj štvorhranný kameň s iniciálkami B. N. Kameň záhadne zmizol.
Pod spomínaným Napoleonským vŕškom, bližšie k hradu, je Somársky vrch. Pomenovanie dostal po somároch, ktoré sa tu kedysi pásavali a boli tu aj ustajnené. Boli to somáre, ktoré kedysi na hrade z 85 metrov hlbokej studne čerpali vodu pre obyvateľov pevnosti.
Slávičie údolie
Mnohí si myslia, že Slávičie údolie v Mlynskej doline je nazvané podľa slávikov, ktoré tu kedysi spievali. Skutočný pôvod tohto názvu je však oveľa prozaickejší.
Dňa 4. apríla 1631 sa stal bratislavským občanom Jakub Nachtigal, rodák zo Znojma. Za hranicami vtedajšieho mesta si kúpil pozemky, ktoré po ňom neskôr pomenovali Nachtigalovo údolie. Po 1. svetovej vojne názov lokality poslovenčili na Slávičie údolie.
Lafrankoni, Zuckermandel a Grössling
V spodnej časti Mlynskej doliny, kde sa vlieva Vydrica do Dunaja, mal postavenú vilu taliansky inžinier Enes Grazioso Lanfranconi. Pomenovanie Lafrankoni teda vzniklo z jeho mena.
Vydrica sa rozprestierala pod hradom. Jej časť kedysi patrila šľachtickej rodine Cukrárovcov, podľa ktorých lokalitu nazvali Zuckermandel.
V stredoveku pretekal ešte neregulovaný Dunaj aj po dnešnej Dunajskej ulici. V koryte rieky sa nachádzal ostrov, neskôr známy ako Grössling. Po zasypaní dunajského ramena prešiel tento názov na mestský záhon a neskôr na cestu, respektíve ulicu. Dunajská ulica však bola vtedy oveľa dlhšia, keďže k nej patrila aj dnešná Medená ulica.
Ako sa mesto od svojho vzniku rozvíja, tak v ňom prirodzene vznikajú nové lokality. Rokmi sa ich názvy menia, až sa pôvodný význam názvu nakoniec stratí.
Autor: IGOR JANOTA
