NOVÉ MESTO. V opustených vinohradoch nad železničnou traťou za internátmi Mladá garda vedie zarastená betónová cesta nahor do svahu. Okrem toho, že je z nej nádherný výhľad na mesto, na jej konci sa nachádza opustený Rösslerov lom. Až do polovice minulého storočia sa tu ťažil kameň na dlažbové kocky, pätníky a míľniky. Dnes priemyselnú minulosť tohto miesta pripomínajú len zvyšky stavieb využívaných pri ťažbe. Lom je od roku 1990 chránenou prírodnou pamiatkou zaujímavou z geologického hľadiska. Miestny kameň hojne obsahuje lupene svetlej a tmavej sľudy trblietajúcej sa na slnku.
Rösslerov lom je len jednou z viac ako 50 zaujímavostí na Mape dobrých miest a zaujímavostí mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. Po módnej mape, mape technických pamiatok Bratislavy či mape Ružinova je ďalším príspevkom k lepšiemu spoznávaniu mesta.
Neznáme Nové Mesto
„Pre veľa ľudí sa Nové Mesto zafixovalo ako kulisa k výpadovkám Vajnorská a Račianska von z mesta,“ ozrejmil Matúš Čupka, aktivista a zakladateľ Zelenej hliadky, ktorý stojí za vydaním mapy. Sám v Novom Meste býva a na jeseň sa bude v komunálnych voľbách uchádzať o post starostu. Cez mapu chce Novomešťanom predstaviť zaujímavosti v mestskej časti a podporiť ich vzťah k štvrti, v ktorej bývajú. Pomerne rozsiahla mestská časť podľa neho akoby nemala konkrétnu charakteristiku, s čím by si ju ľudia spájali.
Je to aj preto, lebo vznikla viac-menej administratívne, a nie ako napríklad Rača, ktorá bola samostatnou dedinou a až neskôr sa stala súčasťou mesta. Kostol Blumentál, ktorý v minulosti slúžil obyvateľom dnešného Nového Mesta, sa tak ocitol v Starom Meste. V Novom Meste obyvateľom slúžia dva moderné kostoly - Kostol Kráľovnej rodiny na Teplickej a Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Kramároch.
Pre Nové Mesto sú podľa Čupku typické tri znaky.
Prvým je vinohradníctvo a vinice na upätí Malých Karpát. „To je niečo, čo tu naozaj má tradíciu a čo po dlhé stáročia formovalo najmä vrchnú časť Nového Mesta,“ povedal Čupka.
Vinohrady v Novom Meste. (zdroj: Jana Liptáková)
Dozrievajúca račianska frankovka vo Vinohradoch v Novom Meste. (zdroj: Jana Liptáková)Druhým je industrializácia, ktorá tu zanechala veľmi výraznú stopu v podobe najväčších a aj najzaujímavejších fabrík Bratislavy. Či už to boli Dynamit Nobel, neskôr Istrochem, Siemens na Račianskej ulici, či čokoládovňa Stollwerck. Tá funguje dodnes, aj keď už pod iným názvom.
Ateliér architektov Pavla Paňáka a Martina Kusého vo vodnej veži industriálneho areálu Istrochem. (zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)Treťou výraznou črtou je mix obytných štruktúr - od budov z prelomu storočí, ako sú napríklad obytné domy na Osadnej ulici, cez medzivojnovú architektúru, predovšetkým UNITAS, Nová doba, poštové domy na Šancovej ulici alebo legiodomy až po socialistickú výstavbu, akou boli sídliská Februárka alebo Dimitrovka.
„V Novom Meste je možné zažiť, ako sa vyvíjalo bývanie od začiatku storočia až po súčasnosť,“ povedal Čupka.
Päťdesiatpäť zaujímavostí
Spočiatku sa Čupka obával, či v Novom Meste na vytvorenie mapy nájdu dostatok zaujímavých miest. Spolu so spolupracovníkmi ich napokon našli oveľa viac, a nie všetky sa preto na mapu zmestili.
Informácie o zaujímavých miestach a objektoch hľadali počas novembra a decembra s Novomešťanmi a Novomešťankami priamo na uliciach pomocou dotazníkových rozhovorov či surfovaním po internete a sociálnych sieťach. Vzácne informácie čerpali aj z Mapy pekných miest a fajn vecí v Bratislave a od jej spolutvorcu Ivora Švihrana, netradičného sprievodcu po Bratislave.
