BRATISLAVA. Pri prechádzke mestskými lesmi alebo okolo brehov Dunaja nie je v posledných rokoch nič výnimočné nájsť hrob.
Nie ľudský, ale zvierací. Ľudia v týchto lokalitách totiž pochovávajú svoje domáce zvieratá, napríklad psy, mačky, rybičky, škrečky, korytnačky či andulky.
Všetky taktéto hroby sú však ilegálne a ich tvorcom za ne hrozia pokuty. Od 33 až takmer do 10-tisíc eur, ak sa nachádzajú v chránenej oblasti.
Keďže obce nie sú zo zákona povinné zvieracie cintoríny stavať, majitelia uhynutých zvierat nemajú v súčasnosti veľa možností, ako a kam ich pochovať.
Na Slovensku existujú zatiaľ iba dve legálne miesta večného odpočinku pre zvieratá. Oba cintoríny prevádzkujú súkromníci. Jeden je v Dolných Šútovciach, druhý v Lučenci.
O vybudovaní oficiálneho zvieracieho cintorína aj v Bratislave sa hovorí už roky a je po ňom čoraz väčší dopyt.
Jeden taký mal v hlavnom meste fungovať už rok. Dodnes však ešte nie je úplne vybudovaný a nemá ani potrebné povolenia.
Vyrastá v mestskej časti Dúbravka. Na súkromnom pozemku pod Devínskou Kobylou pri bývalom hoteli Alfonz. Volať sa má Borievka a stavia ho spoločnosť Icona, ktorá na projekte robí už päť rokov.
Ešte na jeseň 2016 konateľ firmy Stanislav Vlkovič tvrdil, že spoločnosť musí už iba dotiahnuť adiministratívne povinnosti a cintorín pre zvieratá otvorí po zime.
Odvtedy však už prešiel rok a v súčasnosti stále nie je jasné, kedy sa cintorín otvorí a či vôbec.
Čo brzdí otvorenie?
Iniciatívu súkromníka víta hlavné mesto aj mestská časť Dúbravka. Proti výstavbe cintorína sa však vzbúrili aktivisti.
Prekáža im, že lokalita, kde má cintorín pre zvieratá vyrásť, sa nachádza v ochrannom pásme pri hranici Chránenej krajinnej oblasti Malých Karpát.
Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave síce potvrdil, že pozemok je v prvom stupni ochrany, pod ktorý spadá všetka príroda a nevzťahujú sa naň špeciálne zákazy, aktivisti sa však boja, že lesy sa výstavbou cintorína zničia.
Budú totiž musieť čeliť náporu ľudí a áut, vysvetlil obavy pre RTVS Matej Vagač, aktivista iniciatívy Bratislava otvorene. Stavebník totiž plánuje na cintoríne vybudovať približne šesťtisíc hrobových miest a preto podľa neho hrozí, že do lesov budú ľudia húfne jazdiť autami minimálne na Dušičky.
Pre spory s aktivistami musí firma Icona preukázať, že má platné povolenia na výstavbu a získať ešte tie, ktoré jej chýbajú.
Pozemok je už pritom takmer dva roky oplotený, sú v ňom vybudované chodníky a terén je vyčistený od náletových drevín.
„Chceme vybudovať dôstojné miesto, ktoré bude zároveň verejným parkom s lavičkami a chodníkmi, ktoré sa bude zrejme na noc zamykať,“ povedal Vlkovič.
K súčasnej situácii cintorína sa nechcel vyjadrovať. Povedal len, že proces je aktuálne pozastavený po tom, ako sa o projekt začali zaujímať aktivisti.
Chýbajúce povolenia
Spoločnosť Icona nemá podľa hovorkyne mestskej časti Dúbravka Lucie Marcinátovej ešte všetky potrebné povolenia na prevádzku.
„Firma podala v decembri 2015 žiadosť o oplotenie pozemkov a osadenie jednopodlažného prefabrikovaného kontajnera s plochou strechou. To stavebný úrad povolil,“ povedala Marcinátová.
V septembri 2016 stavebník podľa nej požiadal o schválenie prípojky nízkeho napätia, ktorú mu úrad takisto povolil. V júni 2016 však pri obhliadke zamestnanci stavebného úradu zistili, že stavebník rozostaval chodníky, na ktoré povolenie nemal. Úrad mu ich však dodatočne schválil.
“Nemám vedomosť, že pri pochovávaní mŕtvych zvierat v bratislavských lesoch sme za túto činnosť niekoho pokutovali.
„
Hlavné mesto vydalo súhlasné stanovisko na výstavbu cintorína ešte v auguste 2014, keď bol primátorom Milan Ftáčnik.
Mesto so spoločnosťou Icona v súčasnosti podľa hovorkyne magistrátu Zuzany Onufer komunikuje a rieši s ním povolenie na prístup k cintorínu, keďže ten k nemu vedie cez mestské pozemky.
Ponúkané služby a ceny
Spoločnosť Icona plánuje podľa Vlkoviča na cintoríne ponúkať všetky služby spojené s jeho prevádzkou. A teda napríklad odvoz uhynutého zvieraťa, obrat za prítomnosti majiteľa, pochovávanie, prenájom hrobového miesta či údržbu hrobu.
Cena bude závisieť od hmotnosti uhynutého zvieraťa a bude sa pohybovať od 150 eur na päť rokov nájmu hrobového miesta. Za predĺženie nájmu na ďalších päť rokov by mal záujemca zaplatiť ďalších 50 eur.
Na porovnanie, ceny na súkromnom zvieracom cintoríne Kamienok v Dolných Šútovciach neďaleko Bojníc sa začínajú od 75 eur pre malé zvieratá do jedného kilogramu okrem psov a mačiek.
“Mestská časť Petržalka má vedomosť približne o 25 ilegálnych hrobových miestach na svojom území.
„
Cenník za ostatné zvieratá vrátane psov a mačiek do päť kilogramov je od 125 eur. V cene je rozlúčka so zvieraťom, pochovanie, úprava hrobu, starostlivosť o hrob a zaúčtovanie poplatku za hrobové miesto na dva roky.
Cintorín v Dolných Šútovciach bol založený v roku 2007 ako prvý zvierací cintorín na Slovensku. Druhý oficiálny cintorín pre zvieratá otvorili v Lučenci v roku 2014.
Aj Petržalka chce zvierací cintorín
Keďže zvierací cintorín sa v Bratislave stále nenachádza a záujem oň je podľa samosprávy čoraz vyšší, starosta Petržalky Vladimír Bajan sa rozhodol, že na území najľudnatejšej mestskej časti takisto vybuduje zvierací cintorín. Stanovil si to ako prioritu na tento rok.
„V spolupráci s odborníkmi hľadám priestor, kde by cintorín mohol vzniknúť a neohrozoval by životné prostredie,“ povedal Bajan s tým, že do úvahy prichádza aj krematórium. Konkrétne lokality v rámci Petržalky zatiaľ nevybrali.
S firmou Icona a ani vedením hlavného mesta sa starosta o plánoch mestskej časti nerozprával, keďže ide podľa neho o ich samostatnú iniciatívu.
K myšlienke vybudovať zvierací cintorín či krematórium dospela Petržalka aj preto, že sa v nej nachádza viac ilegálnych zvieracích hrobov. Podľa hovorkyne mestskej časti Márie Halaškovej vedia približne o 25 takýchto hrobových miestach.
Ich najväčšími hrozbami sú podľa nej znečistenie podzemnej vody, chránenej prírody či požiar. Majitelia uhynutých zvierat totiž často pri hroboch zapaľujú sviečky a nechajú ich horieť aj po tom, ako z miesta odídu. Pochôdzkari z miestneho úradu ich podľa nej v lesoch občas nájdu a uhasia ich.
Okrem sviečok sa na takýchto hroboch nachádzajú často aj rôzne hračky a obrázky, ktoré sú podľa Halaškovej považované za odpad a podľa záväzného nariadenia mestskej časti za ne hrozí pokuta 33 eur.
Mestská polícia podľa jej hovorcu Petra Plevu neeviduje od Bratislavčanov podnety na nelegálne pochovávanie mŕtvych zvierat v bratislavských lesoch.
„Nemám vedomosť, že by sme za túto činnosť niekoho pokutovali,“ povedal Pleva.
Tri možnosti
O nakladaní s mŕtvymi zvieratami hovorí v slovenskej legislatíve vyhláška ministerstva pôdohospodárstva. Nespomínajú sa v nej však konkrétne domáci miláčikovia, ale bioodpad (zvieratá a produkty živočíšneho pôvodu) všeobecne.
Ak teda Bratislavčanom uhynie domáce zviera, majú na výber tri legálne možnosti, ako s jeho telom naložiť.
Prvou je pochovať ho na vlastnom pozemku. Splniť však musia zákonné požiadavky. Miesto zakopania musí byť napríklad vzdialené najmenej päť metrov od najbližšej obytnej stavby a najmenej dva metre od hranice susediaceho pozemku. Hrob musí byť minimálne meter hlboký a v jame sa po vykopaní nesmie objaviť spodná voda.
Druhou možnosťou je odovzdať uhynuté zviera do kafilérie. Jeho majiteľ tak môže urobiť prostredníctvom veterinára alebo ho priamo odniesť do Veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave, ktorý sa nachádza na Botanickej ulici 15, ozrejmil riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Miloš Mašlej.
V ústave je 24-hodinová služba, ktorá zviera preberie a uloží do kafilérneho boxu. Odtiaľ ho prevezú do Žiliny, kde je jediná kafiléria na Slovensku. Táto služba je v ústave spoplatnená. Ceny sa začínajú pri troch eurách za zviera do jedného kilogramu.
Treťou možnosťou je zvieracie krematórium Pet Heaven v Jablonovom, ktoré je od Bratislavy vzdialené zhruba 30 kilometrov. Cena za kremáciu závisí od hmotnosti zvieraťa. Začína sa na sume 58 eur za zviera do päť kilogramov.
Zvieracie cintoríny vo svete
Najstarší zvierací cintorín funguje v americkou New Yorku od roku 1896. Doteraz na ňom pochovali 80-tisíc domácich zvierat.
V Paríži vznikol zvierací cintorín o tri roky neskôr a je na ňom pochovaných 40-tisíc zvierat.
Z metropol blízko pri Bratislave má zvierací cintorín Viedeň. Založený bol v roku 2011 a jeho súčasťou je aj urnový háj.
Vo Viedni sa takisto nachádza zvieracie krematórium. Praha má zvierací cintorín tiež, a to od roku 1998.
