BRATISLAVA. S hokejom začínal v Petržalke pred panelákom. Potom si ho všimli tréneri Ružinova a postupne sa vypracoval Jaroslav Halák na špičkového slovenského brankára. Dnes má jeho meno silu aj v slávnej NHL.
Ostatní chlapci chceli dávať góly, on mal inú túžbu – zabrániť im v tom. Hokejistom chcel byť odmalička. V lete chytal medzi panelákmi, v zime na zamrznutých plochách, ktoré šarvancom urobili rodičia.
Kubalu si všimol svet v Slovane Čítajte Jaroslav Halák si zamiloval brankársky post klasickým rozmýšľaním krpca, ktorému čítajú rozprávky. Na letnom kempe v Piešťanoch pre SME v roku 2010 povedal: „Možno sa pousmejete. Veľmi sa mi páčil brankársky výstroj, fascinovalo ma to ako brnenie rytiera. Betóny, masky, to bol pre mňa iný svet. Prvú hokejku som dostal ako trojročný. Samozrejme, obyčajnú, beztak som sa postavil medzi dve tehly, teda do bránky."
Rodený Petržalčan, hokejovo Ružinovčan, je skôr introvert. Vtedy v Piešťanoch bol v pohode. Smútok z nešťastného štvrtého miesta na olympiáde vo Vancouvri ho už prebolel. Rovnako sa zmieril s prechodom z najslávnejšieho hokejového mesta sveta Montrealu do St. Louis.
Hral len pred panelákom
Pre malého chlapca je brankársky post rizikom. Začínal bez masky. „Keď sme boli malí, loptičku či puk sme ani nevedeli zdvihnúť. Nebojácnosť získate s vekom. Vždy som rozmýšľal, ako chcem útočníka nahnevať, keď mu chytím strelu pekným zákrokom. To ma poháňalo vpred," spomínal Halák.
Pokojná povaha je pre brankára skôr výhodou, hoci Halák sa priznal, že až tak veľmi tichučký nie je.
