BRATISLAVA. Kazimír Gajdoš bol najskôr ligovým majstrom v Slovane Bratislava. Prišiel doň z malých stredoslovenských klubov.
Narodil sa v roku 1934 vo Svätom Ondreji, dnes je to časť kúpeľného Brusna. Do metropoly prišiel hrať futbal v päťdesiatom štvrtom.
Šíbri (dnes ich voláme agenti) Slovana vtedy objavovali talenty po celom Slovensku.
Prečo bol Citara
Slovan mal vyhliadnutého aj Gajdošovho kamaráta Jozefa Citaru. Tréner belasých Leopold „Jim“ Šťastný dal prezývku každému hráčovi. Gajdošovi sprvoti hovoril pomerne jednoducho Miro (skratka Kazimíra).
Kubalu si všimol svet v Slovane Čítajte Potom však skomolil: Citara z Brusna neprišiel, tak sa Citarom stal Kazimír Gajdoš. Nie, nejde o hudobný nástroj. Slovensko nemalo až do čias Mariána Masného také výrazné pravé krídlo, akým bol Kazimír „Citara“ Gajdoš.
Nižší, rýchly s výbornou kľučkou. Asistujúci pri mnohých góloch, ale aj sám solídny zakončovateľ.
V poslednom zápase ročníka 1954/1955 potvrdil Slovan zisk titulu v derby s Červenou hviezdou Bratislava 3:1.
ČH bola, ako to inak nazvať, umelý klub, ktorý vznikol z úradnej moci. Stal sa však v Bratislave veľmi obľúbeným, hoci jeho história bola iba desaťročná.
Vznikol ako klub policajtov, v roku 1962 potom prešli hráči do TJ Slovnaft, od roku 1965 Inter Slovnaft.
Oba tituly, tak ako Gajdoš, získal už iba Pavol Molnár, hoci pri vzniku ČH odišlo do tohto klubu dosť hráčov Slovana.
Vznikli úradnícky, ale uchytil sa
Za socializmu sa aj v športe vymýšľali nezmysly. V roku 1953 vznikli takzvané dobrovoľné športové organizácie, ktoré dostávali názov podľa zamerania.
Reprezntant v nižšej súťaži strelil gól synovi Čítajte Čert vie, prečo belasým prischol Slovan. Patril tímom spätým s tlačiarenským priemyslom (Slovan bol mestský: ÚNV – ústredný národný výbor). Tak rástli ako huby po daždi Spartaky, Slavoje, Tatrany, Dynamá.
