SME
Piatok, 7. október, 2022 | Meniny má Eliška

PamMap pripomína históriu mesta cez obyčajných ľudí

Pamäť mesta je nielen o kráľoch. Osud chlapca z bratislavskej nemeckej rodiny na konci vojny bol niekedy dramatickejší ako oscarový film.

V PamMape sa dá vyhľadať stará Bratislava, aj predkovia. Na snímke sestry Neulingerové 
v petržalskom parku. 1910-1920V PamMape sa dá vyhľadať stará Bratislava, aj predkovia. Na snímke sestry Neulingerové 
v petržalskom parku. 1910-1920 (Zdroj: PamMap.sk, zo zbierky L. Kálmána)

BRATISLAVA. Historik-archivár Juraj Šedivý mal sen. Chcel zrekonštruovať osudy obyvateľov každého domu v Bratislave. Teda nielen kráľov, županov či primátorov, ale aj obyčajných ľudí. Dobrých aj zlých, Slovákov, Maďarov či Nemcov, šľachticov aj remeselníkov.

„Viem, že nezistíme informácie o všetkých niekdajších Bratislavčanoch, ale viac než základné údaje sa zachovali možno až k 90 percentám z nich,“ povedal Juraj Šedivý, ktorý pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Sen sa mu podarilo previesť do reálnej podoby a spolu s ďalšímu ľuďmi vytvoril unikátny pamäťový portál PamMap . Obsahuje zdigitalizované historické fotografie, pohľadnice, dokumenty, ale aj vykopávky z územia Bratislavy či výpovede Bratislavčanov o svojich pohnutých osudoch alebo udalostiach mesta. Je kombináciou databázy, encyklopédie a historického atlasu s prepracovaným spôsobom vyhľadávania.

SkryťVypnúť reklamu

„Vďaka PamMapu sa buduje naozajstná kolektívna pamäť Bratislavy a jej obyvateľov,“ povedal Juraj Šedivý.

Je určená pre odborníkov aj bežných ľudí. Tí prví tu nájdu pramene na svoj výskum a tí druhí fotografie svojej ulice či domu spred sedemdesiat či sto rokov.

Okrem poskytovania informácií je dôležitým cieľom projektu pripomínanie si minulosti.

„Portál slúži na sprostredkovanie minulosti pre tých, ktorí už zabudli alebo si ju pamätať nemôžu. Zabúdanie je totiž niekedy mimoriadne nebezpečné,“ dodal Juraj Šedivý.

Ako funguje PamMap

Názov PamMap vznikol zo slov Pamäť a Mapa. Pod ikonou Pam na webovej stránke www.pammap.sk návštevníci nájdu zdigitalizované artefakty, takzvané digitalizáty, a pod ikonou Map súčasnú mapu Bratislavy. Portál umožňuje jej prekrytie niektorou z dostupných historických máp. Tak sa dá napríklad porovnať, kadiaľ viedli ulice kedysi a dnes.

SkryťVypnúť reklamu

Funkcia databázy umožňuje filtrovať dostupné digitalizáty podľa ôsmich kritérií ako miesto, čas, témy či osoby. Tieto filtre sa môžu navzájom kombinovať.

„Zatiaľ si na portáli nájdete digitalizáty len po úroveň ulice, ale do budúcnosti by sme chceli ísť až na úroveň domu. Bude sa dať zistiť, kto tam býval, čo robil a ďalšie informácie. Všetko, čo nám dovolí zákon o zverejňovaní osobných údajov,“ ozrejmil historik.

Fotografie budú georeferencované, teda umiestnené na mape. Funguje to tak, že po kliknutí na historickú fotografiu sa po jej zobrazení sa napravo pod základnými údajmi objaví mapa a miesto, kde stál fotograf, a výsek, ktorý fotoaparátom zachytil.

Po kliknutí na žltého panáčika v spodnom pravom rohu mapy sa vďaka Google Earth ukáže, ako miesto vyzerá v súčasnosti a porovnať ho s historickou fotografiou.

SkryťVypnúť reklamu

Portál funguje aj ako encyklopédia miest a historických udalostí v Bratislave.

„Keď si kliknete napríklad na Koziu ulicu, ukáže sa vám základný text o tejto ulici a všetky jej historické názvy od roku 1379,“ vysvetlil Šedivý počas prednášky OZ Bratislavské rožky.

Poklady z pivníc a povál

„Na našom projekte je najdôležitejšie zachytenie minulosti nielen z pohľadu oficiálnych historických prameňov, ako napríklad rodný list, životopis či oficiálna fotografia v práci, ale ide nám aj o vnímanie udalostí obyčajnými ľuďmi,“ ozrejmil Juraj Šedivý.

Preto okrem dokumentov z archívov, múzeí a iných oficiálnych inštitúcií majú pri budovaní PamMap veľký záujem aj o rodinné fotografie či dokumenty Bratislavčanov.

„V starých skriniach, pivniciach či garážach sa nachádzajú niekedy historické poklady. Síce nie sú zo zlata, ale zobrazujú už neexistujúce ulice či domy mesta. Sú svedectvom o ľuďoch, o ktorých bez pomoci ich detí či vnukov ostane len pár štatistických údajov v archíve,“ povedal Juraj Šedivý.

Preto digitalizujú aj rodinné zbierky.

„Každý môže priniesť na zdigitalizovanie hocako malú zbierku predmetov, máp, fotiek, či písomností. My ich zadarmo zdigitalizujeme, originály vrátime a na DVD dáme ich vysoko kvalitné skeny,“ ozrejmil Juraj Šedivý.

Na portál potom umiestia obrázky v slabšej kvalite, aby sa informácia k verejnosti dostala, ale každý, kto by ich chcel využiť inde, bude musieť kontaktovať majiteľa.

„Ja dám sto starých dokumentov, druhý tridsať, ďalší sedemsto a nakoniec budeme mať spoločne k dispozícii desaťtisíce. Stanú sa súčasťou PamMap a možno na fotkách niekoho dedka z ľudovej školy si iný nájde svoju pratetu ako učiteľku,“ povedal historik.

Nahrávajú aj priamo aktérov minulosti. Na videách, ktoré postupne pribudnú na portál, budú aj spomienky Bratislavčanov, ktorí mesto museli opustiť počas vojny či bezprostredne po nej. Po niektoré nahrávky ich tvorcovia cestovali aj do Nemecka či Rakúska.

„Tieto osobné svedectvá sú asi to najcennejšie, čo sa nám doteraz podarilo získať,“ povedal Juraj Šedivý.

Vzácne zbierky

Doteraz zdigitalizovali napríklad zbierku Ladislava Kálmána s asi dvesto sklenenými negatívmi z posledných rokov Rakúsko-Uhorska rodiny Neulingerovcov, ktorej patril hostinec Fajka na Hurbanovom námestí, prvý album Josefa Hofera, najvýznamnejšieho bratislavského medzivojnového fotografa, či vlastnoručne napísanú báseň Milana Rúfusa pre jednu pamätníčku. Majú tiež bezprostredné a inde neznáme zábery z významných udalostí, ako bolo začleňovanie Bratislavy do Československa, dnes už neznáme prvorepublikové kvetinové majálesy, arizácie, bombardovanie Apolky, invázia z augusta 1968 a mnohé iné.

Zdigitalizovali aj rozsiahlu zbierku Thomasa Frankla, syna bratislavského rodáka Adolfa Frankla, ktorý na svojich kresbách zachytil hrôzy Osvienčimu. Na viac ako šesťsto zdigitalizovaných artefaktoch sú dobové fotografie z obchodu s textilom na Drevenej ulici, ktorý Franklovci vlastnili pred druhou svetovou vojnou, či fotografie zo života bratislavských židovských rodín.

Anton Šmotlák, syn fotografa Antona Šmotláka, im poskytol na zdigitalizovanie tisícky záberov na život v meste od 50. do 80. rokov minulého storočia. Z ďalších známych fotografov majú v databáze fotografie Mikuláša Gaža.

Prečítajte si tiež: Rómerov dom sa vracia k životu Čítajte 

„Najbližšie na PamMap pribudne príbeh o majiteľoch Rómerovho domu na Baštovej ulici,“ povedal Juraj Šedivý. Materiály na oskenovanie poskytli potomkovia rodiny Zimermannovcov počas nedávnej návštevy Slovenska .

Na portáli Bratislavčania môžu nájsť dokumenty, ktoré sa ich priamo týkajú.

„Môj osemdesiatročný sused našiel na portáli historickú fotografiu Baštovej ulice so zámočníckou dielňou svojho starého otca,“ ozrejmil Juraj Šedivý.

Zatiaľ je na portáli „iba“ niečo vyše sedemtisíc zdigitalizovaných dokumentov.

„Jedna vec je dokument naskenovať a druhá uverejniť jeho digitálnu kópiu na portáli. Na to potrebujeme odborne fundovaných ľudí, pretože ku každému digitalizátu potrebujeme doplniť aj opis a základné dáta,“ ozrejmil Juraj Šedivý.

Naskenovaných dokumentov, ktoré čakajú na uverejnenie, majú už viac ako stotisíc. Najproduktívnejší je Ján Vyhnánek z Encyklopedického ústavu SAV a OZ Bratislavské rožky.

„Vďaka nemu pribúda na portáli približne tisícka dokumentov mesačne,“ povedal Juraj Šedivý.

Doteraz sa do projektu zapojilo okrem profesionálov aj asi sedemdesiat dobrovoľníkov zo všetkých vekových kategórií a národností. Mali dokonca pomocníkov z Nemecka, Chorvátska, Španielska, Ukrajiny či Mexika. Z nich však dlhodobejšie spolupracuje približne desať. Jedna dobrovoľníčka už oskenovala viac ako päťtisíc dokumentov.

„Bez nasadenia odborníkov a dobrovoľníkov by bol vznik pamäťového portálu nemysliteľný,“ povedal Juraj Šedivý.

Plány do budúcnosti

„Tento rok chceme rozbehnúť dve akcie. Chceme navštevovať senior centrá a od ich obyvateľov získavať spomienky a materiály na skenovanie. Plánujeme tiež spoluprácu so strednými školami. Ich študentov chceme inšpirovať, aby získavali spomienky svojich starých rodičov,“ ozrejmil Šedivý.

Svoje plány neobmedzujú len na Bratislavu. „S kolegami na univerzitách v Košiciach a Banskej Bystrici plánujeme zriadiť obdobné portály v tamojších mestách. Dúfame, že neskôr pribudnú aj ďalšie mestá,“ uzavrel Juraj Šedivý.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Kedysi boli takéto šóry na práčku PHILCO. Dnes ju môžete VYHRAŤ!
  3. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  4. Dizajnový krb či krbové kachle? Šetriť dokážu obe
  5. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy
  6. S Alžbetou II. odchádza aj kus osobných dejín Britov
  7. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  8. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  1. Dizajnový krb či krbové kachle? Šetriť dokážu obe
  2. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy
  3. Biometricky presné progresívne okuliarové šošovky Rodenstock
  4. S Alžbetou II. odchádza aj kus osobných dejín Britov
  5. Kedysi boli takéto šóry na práčku PHILCO. Dnes ju môžete VYHRAŤ!
  6. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  7. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  8. Riešenie Atosu zachraňuje životy
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 22 053
  2. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52% 7 850
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 123
  4. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 6 015
  5. Dôležitosť duševnej pohody 5 091
  6. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 5 090
  7. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy 3 517
  8. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma 3 229
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  2. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  3. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  4. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  5. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Matúš Lazúr: Koľko rôznych "dedečkov" s platmi ako minister živíme z našich daní v rôznych organizáciách napojených na štátne peniaze ? 6 269
  2. Jana Melišová: 💝 Keď sa chce, tak sa dá 5 339
  3. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 939
  4. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 268
  5. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 4 076
  6. Post Bellum SK: Bola smrť tisícov vojakov na Dukle nezmyselnou? 3 792
  7. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 880
  8. Jozef Černek: Smutná pozvánka pre pani prezidentku 2 861
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu