BRATISLAVA. Historik-archivár Juraj Šedivý mal sen. Chcel zrekonštruovať osudy obyvateľov každého domu v Bratislave. Teda nielen kráľov, županov či primátorov, ale aj obyčajných ľudí. Dobrých aj zlých, Slovákov, Maďarov či Nemcov, šľachticov aj remeselníkov.
„Viem, že nezistíme informácie o všetkých niekdajších Bratislavčanoch, ale viac než základné údaje sa zachovali možno až k 90 percentám z nich,“ povedal Juraj Šedivý, ktorý pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
Sen sa mu podarilo previesť do reálnej podoby a spolu s ďalšímu ľuďmi vytvoril unikátny pamäťový portál PamMap . Obsahuje zdigitalizované historické fotografie, pohľadnice, dokumenty, ale aj vykopávky z územia Bratislavy či výpovede Bratislavčanov o svojich pohnutých osudoch alebo udalostiach mesta. Je kombináciou databázy, encyklopédie a historického atlasu s prepracovaným spôsobom vyhľadávania.
„Vďaka PamMapu sa buduje naozajstná kolektívna pamäť Bratislavy a jej obyvateľov,“ povedal Juraj Šedivý.
Je určená pre odborníkov aj bežných ľudí. Tí prví tu nájdu pramene na svoj výskum a tí druhí fotografie svojej ulice či domu spred sedemdesiat či sto rokov.
Okrem poskytovania informácií je dôležitým cieľom projektu pripomínanie si minulosti.
„Portál slúži na sprostredkovanie minulosti pre tých, ktorí už zabudli alebo si ju pamätať nemôžu. Zabúdanie je totiž niekedy mimoriadne nebezpečné,“ dodal Juraj Šedivý.
Ako funguje PamMap
Názov PamMap vznikol zo slov Pamäť a Mapa. Pod ikonou Pam na webovej stránke www.pammap.sk návštevníci nájdu zdigitalizované artefakty, takzvané digitalizáty, a pod ikonou Map súčasnú mapu Bratislavy. Portál umožňuje jej prekrytie niektorou z dostupných historických máp. Tak sa dá napríklad porovnať, kadiaľ viedli ulice kedysi a dnes.
Funkcia databázy umožňuje filtrovať dostupné digitalizáty podľa ôsmich kritérií ako miesto, čas, témy či osoby. Tieto filtre sa môžu navzájom kombinovať.
„Zatiaľ si na portáli nájdete digitalizáty len po úroveň ulice, ale do budúcnosti by sme chceli ísť až na úroveň domu. Bude sa dať zistiť, kto tam býval, čo robil a ďalšie informácie. Všetko, čo nám dovolí zákon o zverejňovaní osobných údajov,“ ozrejmil historik.
Portál PamMap
- Vznikol ako iniciatívna zdola na vybudovanie komplexného pamäťového portálu materiálov viažucich sa k Bratislave.
- Autorom idey a koncepcie je historik z Filozofickej fakulty UK Juraj Šedivý.
- Autorom technického riešenia je IT firma www.ui42.sk.
- Portál zatiaľ funguje v testovacej prevádzke.
- Po dokončení bude ponúkať desaťtisíce zdigitalizovaných písomných, obrazových a iných materiálov zo štátnych a mestských inštitúcií a súkromných zbierok (napríklad Archív Pamiatkového úradu SR, Archív mesta Bratislavy a Mestské múzeum Bratislavy, OZ Bratislavské rožky).
- Funguje v štyroch jazykovým mutáciách – slovenčine, maďarčine, nemčine a angličtine.
- Doterajšie náklady sa vyšplhali na približne 20. až 25-tisíc eur. Prispeli Nadácia VÚB, Ars Bratislavensis a individuálni darcovia.
Fotografie budú georeferencované, teda umiestnené na mape. Funguje to tak, že po kliknutí na historickú fotografiu sa po jej zobrazení sa napravo pod základnými údajmi objaví mapa a miesto, kde stál fotograf, a výsek, ktorý fotoaparátom zachytil.
Po kliknutí na žltého panáčika v spodnom pravom rohu mapy sa vďaka Google Earth ukáže, ako miesto vyzerá v súčasnosti a porovnať ho s historickou fotografiou.
Portál funguje aj ako encyklopédia miest a historických udalostí v Bratislave.
„Keď si kliknete napríklad na Koziu ulicu, ukáže sa vám základný text o tejto ulici a všetky jej historické názvy od roku 1379,“ vysvetlil Šedivý počas prednášky OZ Bratislavské rožky.
Hľadisko počas prednášky o tom, či má mesto svoju pamäť, bolo úplne zaplnené. (zdroj: OZ Bratislavské rožky)Poklady z pivníc a povál
„Na našom projekte je najdôležitejšie zachytenie minulosti nielen z pohľadu oficiálnych historických prameňov, ako napríklad rodný list, životopis či oficiálna fotografia v práci, ale ide nám aj o vnímanie udalostí obyčajnými ľuďmi,“ ozrejmil Juraj Šedivý.
Preto okrem dokumentov z archívov, múzeí a iných oficiálnych inštitúcií majú pri budovaní PamMap veľký záujem aj o rodinné fotografie či dokumenty Bratislavčanov.
„V starých skriniach, pivniciach či garážach sa nachádzajú niekedy historické poklady. Síce nie sú zo zlata, ale zobrazujú už neexistujúce ulice či domy mesta. Sú svedectvom o ľuďoch, o ktorých bez pomoci ich detí či vnukov ostane len pár štatistických údajov v archíve,“ povedal Juraj Šedivý.
Preto digitalizujú aj rodinné zbierky.
„Každý môže priniesť na zdigitalizovanie hocako malú zbierku predmetov, máp, fotiek, či písomností. My ich zadarmo zdigitalizujeme, originály vrátime a na DVD dáme ich vysoko kvalitné skeny,“ ozrejmil Juraj Šedivý.
Na portál potom umiestia obrázky v slabšej kvalite, aby sa informácia k verejnosti dostala, ale každý, kto by ich chcel využiť inde, bude musieť kontaktovať majiteľa.
„Ja dám sto starých dokumentov, druhý tridsať, ďalší sedemsto a nakoniec budeme mať spoločne k dispozícii desaťtisíce. Stanú sa súčasťou PamMap a možno na fotkách niekoho dedka z ľudovej školy si iný nájde svoju pratetu ako učiteľku,“ povedal historik.
Nahrávajú aj priamo aktérov minulosti. Na videách, ktoré postupne pribudnú na portál, budú aj spomienky Bratislavčanov, ktorí mesto museli opustiť počas vojny či bezprostredne po nej. Po niektoré nahrávky ich tvorcovia cestovali aj do Nemecka či Rakúska.
„Tieto osobné svedectvá sú asi to najcennejšie, čo sa nám doteraz podarilo získať,“ povedal Juraj Šedivý.
Vzácne zbierky
Doteraz zdigitalizovali napríklad zbierku Ladislava Kálmána s asi dvesto sklenenými negatívmi z posledných rokov Rakúsko-Uhorska rodiny Neulingerovcov, ktorej patril hostinec Fajka na Hurbanovom námestí, prvý album Josefa Hofera, najvýznamnejšieho bratislavského medzivojnového fotografa, či vlastnoručne napísanú báseň Milana Rúfusa pre jednu pamätníčku. Majú tiež bezprostredné a inde neznáme zábery z významných udalostí, ako bolo začleňovanie Bratislavy do Československa, dnes už neznáme prvorepublikové kvetinové majálesy, arizácie, bombardovanie Apolky, invázia z augusta 1968 a mnohé iné.
Mladé ženy na pavlači, sklenený negatív (zdroj: www.pammap.sk, súkromná zbierka L. Kálmána )
Sestry Neulingerové v petržalskom parku, sklenený negatív. (zdroj: www.pammap.sk, súkromná zbierka L. Kálmána)Zdigitalizovali aj rozsiahlu zbierku Thomasa Frankla, syna bratislavského rodáka Adolfa Frankla, ktorý na svojich kresbách zachytil hrôzy Osvienčimu. Na viac ako šesťsto zdigitalizovaných artefaktoch sú dobové fotografie z obchodu s textilom na Drevenej ulici, ktorý Franklovci vlastnili pred druhou svetovou vojnou, či fotografie zo života bratislavských židovských rodín.
Anton Šmotlák, syn fotografa Antona Šmotláka, im poskytol na zdigitalizovanie tisícky záberov na život v meste od 50. do 80. rokov minulého storočia. Z ďalších známych fotografov majú v databáze fotografie Mikuláša Gaža.
Rómerov dom sa vracia k životu Čítajte „Najbližšie na PamMap pribudne príbeh o majiteľoch Rómerovho domu na Baštovej ulici,“ povedal Juraj Šedivý. Materiály na oskenovanie poskytli potomkovia rodiny Zimermannovcov počas nedávnej návštevy Slovenska .
Na portáli Bratislavčania môžu nájsť dokumenty, ktoré sa ich priamo týkajú.
„Môj osemdesiatročný sused našiel na portáli historickú fotografiu Baštovej ulice so zámočníckou dielňou svojho starého otca,“ ozrejmil Juraj Šedivý.
Zatiaľ je na portáli „iba“ niečo vyše sedemtisíc zdigitalizovaných dokumentov.
„Jedna vec je dokument naskenovať a druhá uverejniť jeho digitálnu kópiu na portáli. Na to potrebujeme odborne fundovaných ľudí, pretože ku každému digitalizátu potrebujeme doplniť aj opis a základné dáta,“ ozrejmil Juraj Šedivý.
Naskenovaných dokumentov, ktoré čakajú na uverejnenie, majú už viac ako stotisíc. Najproduktívnejší je Ján Vyhnánek z Encyklopedického ústavu SAV a OZ Bratislavské rožky.
„Vďaka nemu pribúda na portáli približne tisícka dokumentov mesačne,“ povedal Juraj Šedivý.
Ján Vzyhnánek (ľ) a Juraj Šedivý (zdroj: OZ Bratislavské rožky)Doteraz sa do projektu zapojilo okrem profesionálov aj asi sedemdesiat dobrovoľníkov zo všetkých vekových kategórií a národností. Mali dokonca pomocníkov z Nemecka, Chorvátska, Španielska, Ukrajiny či Mexika. Z nich však dlhodobejšie spolupracuje približne desať. Jedna dobrovoľníčka už oskenovala viac ako päťtisíc dokumentov.
„Bez nasadenia odborníkov a dobrovoľníkov by bol vznik pamäťového portálu nemysliteľný,“ povedal Juraj Šedivý.
Plány do budúcnosti
„Tento rok chceme rozbehnúť dve akcie. Chceme navštevovať senior centrá a od ich obyvateľov získavať spomienky a materiály na skenovanie. Plánujeme tiež spoluprácu so strednými školami. Ich študentov chceme inšpirovať, aby získavali spomienky svojich starých rodičov,“ ozrejmil Šedivý.
Svoje plány neobmedzujú len na Bratislavu. „S kolegami na univerzitách v Košiciach a Banskej Bystrici plánujeme zriadiť obdobné portály v tamojších mestách. Dúfame, že neskôr pribudnú aj ďalšie mestá,“ uzavrel Juraj Šedivý.
