Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
V marci roku 1783 upútalo pozornosť obyvateľov Prešporka „Prohlášení budoucího psaní Novin v slovenském jazyku“. V slovakizovanej biblickej češtine a v nemčine oznamovalo začiatok vydávania Presspůrskych Nowin.
Súd v Prešporku zmenil trest smrti na galeje Čítajte Ale ešte 62 rokov predtým, tak isto v marci, Matej Bel vydal prvé číslo latinsky písaných novín Nova Posoniensia.
Periodikum začal vydávať spolu s najbližšími spolupracovníkmi, profesormi na evanjelickom lýceu v Prešporku.
Spolu s Matejom Marthom a Viliamom Beerom chceli študentom umožniť zdokonaľovať sa v latinskej gramatike a štylistike a príslušníkov šľachty a mešťanov informovať o dianí v meste, krajine i vo svete.
Nakoniec i Mária Terézia vo svojom Ratio edukationis žiadala, aby sa do vyučovania zaradili dve hodiny čítania novín týždenne, čo malo byť výchovným prostriedkom a študentom umožnilo diskusiu o prečítaných témach.
Nova Posoniensia je dodnes vyzdvihovaná za vytríbenú latinčinu a vyvážené spravodajstvo, napokon redaktori boli vysokovzdelaní odborníci a za prispievateľov získavali popredných dobových vzdelancov.
Noviny sa tlačili v tlačiarni Jána Pavla Royera, ktorý bol aj ich vydavateľom, zodpovedným pred vrchnosťou za vydávanie periodických i neperiodických publikácií.
Obsahom i formou boli priamymi predchodcami dnešných periodík, hoci neboli číslované, uvádzal sa len deň, mesiac a rok vydania a ani príspevky neboli podpisované.
Slovenský znak nahradil Kriváň s ohníkom Čítajte Značnú časť správ zo sveta preberali z inojazyčných novín a väčšina domáceho spravodajstva sa týkala Prešporku.
Pravidelne prinášali informácie o zasadnutiach magistrátu, voľbách do mestského zastupiteľstva, závažné informácie o dianí v meste, od „reportáží“ zo stavby pontónového mosta cez Dunaj, o rozsiahlom požiari, vraždách a neobchádzali ani témy bežného života ako boli napríklad fašiangové zábavy.
Latinské noviny vydávané v Prešporku. (zdroj: wikimedia/cc)Noviny však mali málo predplatiteľov a Royer po celý čas bojoval s ekonomickými problémami, ktoré vykrýval inou tlačiarenskou činnosťou.
Veď firma počas svojej existencie vyprodukovala vyše štyri stovky tlačovín, z toho 30 slovenských, medzi iným aj Doležalovu Grammaticu slavico-bohemicu či knihy Mateja Bela.
Podnik neskôr prevzal Royerov bratranec Ján Michal Landerer, ktorý vydal asi 140 slovenských diel, medzi nimi aj prvý slovenský román René mládenca príhody..., Belove a Bernolákove diela, tlačil Presspůrske Nowiny a neskôr aj slávny Pressburger Zeitung.
