Československo sa po Sovietskom zväze stalo druhým štátom na svete, kde sa podľa uznesenia straníckych orgánov podarilo vybudovať socializmus. Toto „víťazstvo“ neprinieslo len „všeobecnú radosť pracujúcich“, ale aj zmenu názvu štátu na Československú socialistickú republiku a aj nové štátne symboly.
Nový štátny znak bol výsledkom aktivity snaživých diletantov, a nie heraldikov, ako by sa patrilo, a preto sa stal predmetom všeobecného (i medzinárodného) posmechu.

O čo išlo? Heraldika je pomocná historická veda. Štátne znaky či šľachtické erby majú stáročnú tradíciu a vytvárali sa podľa presne stanovených kritérií.
Vďaka tomu heraldik dokáže presne určiť, čo ktorý prvok na znaku znamená, ako sa môžu používať či aké farebné kombinácie sú prípustné. A v prípade nejasností ich dokáže vysvetliť.
Napríklad heraldické pravidlá presne určujú, ktorá krajina má v štátnom znaku orla a ktorá orlicu. Orol má dve hlavy (a v štátnom znaku ho má Rusko, Srbsko, či Albánsko), orlica má hlavu jednu (Poľsko, Nemecko, Rakúsko).

A tak je to aj s levom a levicou. Vo všeobecnosti platilo, že zviera s jedným chvostom je levica (hoci niektorí autori levicu v heraldike nepripúšťajú) a lev – samec mal nad hlavou kráľovskú korunu.
Socialistickí tvorcovia si s tým ťažkú hlavu nerobili a so štátnym znakom sa trochu pohrali. Pôvodného leva so slovenským trojvrším a krížom na prsiach pozbavili značnej časti ochlpenia a zasadili ho do neheraldickej, pseudohusitskej pavézy. Ponechali mu dva chvosty a deti v škole učili, že symbolizujú dva bratské národy.
Realita je pritom iná. Už v Dalimilovej kronike sa píše, že erbového leva českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi I. vylepšil a pridelil mu druhý chvost Oto IV. za pomoc pri potláčaní saského povstania.
Roku 1960 socialistickí „heraldici“ levovi kráľovskú korunu zobrali a nad hlavou mu namiesto nej zasvietila hviezda. Teda stal sa samicou. Hoci vtedy ešte nebolo ani chýru po rodovej rovnosti, predbehli sme dobu – v znaku štátu sme mali levicu s hrdým samčím vybavením.
A ako skončila slovenská súčasť znaku? Tú na prsiach oholeného zvera nahradil Kriváň s ohníkom. Mal vraj symbolizovať Slovenské národné povstanie, no väčšmi sa ujal Husákov bonmot z čias obrodného procesu, ktorý nový znak nazval živánskou.

Ale za čo bol považovaný v skutočnosti, najlepšie vyjadruje, že jeho tvorcom bol grafik, karikaturista a dlhoročný šéfredaktor humoristického časopisu Roháč Anton Hollý.
Tento stav pretrvával do 1. marca 1990. Vtedy Slovenská národná rada (ešte to nebola Národná rada SR) prijala zákon o názve Slovenskej republiky a štátnom znaku.