Po obdivuhodnom výkone otužilým plavcom pomáhali vystúpiť na breh statní chlapi. FOTO SME - PAVOL MAJER
„Tí najzdatnejší vojdú do vody na petržalskej strane na úrovni Pečnianskeho lesa kúsok nad areálom Incheby. Kým preplávajú po šírke Dunaj a doplávajú do cieľa nad osobným prístaviskom Danubius, budú vo vode asi 17 minút, čo je na hranici smrti,“ vysvetľoval jeden z Ľadových medveďov asi pol hodiny pred pol druhou.
O pätnásť minút zo tridsať otužilcov – medzi nimi takmer desiatka žien – vystúpilo z kotviacej lode Žilina a na ľadom pokrytom nábreží pri reštaurácii Propeler si zaspievali svoju hymnu. V plavkách prešli po nábreží sprevádzaní niekoľkými desiatkami teplo odetých divákov.
„Voda má 0,9 stupňa a vzduch asi tiež,“ povedal ktosi s údivom sledujúc, ako sa z hmly nad hladinou rysovali hlavy plavcov.
V sprievode člna Slovenského Červeného kríža a za zvukov pozoruhodných gájd sa objavila početnejšia skupina najzdatnejších plavcov. Asi tridsaťročný otužilec Rasťo ležiac na chrbte v ľadovej vode vyhrával na vylepšenej čiernej duši z kolesa od auta, akoby to boli gajdy. Nad Novým mostom sa k nim s pokrikom pripojila druhá skupinka, ktorá doposiaľ podupkávala na brehu. Dav divákov sa pohol rovnakým smerom a musel pridať do kroku, ak chcel stačiť plavcom.
„Pred mesiacom sme boli vo Vysokej na Morave, tam plávali ľady. Asi pätina hladiny bola pokrytá kryhami, ale ľady neboli rýchle. Podmienky boli kruté, voda mala pol stupňa,“ povedal Juraj Tevec z občianskeho združenia Ľadové medvede, ktoré medzinárodné podujatie zorganizovalo. Zúčastnili sa na ňom aj otužilci z Česka.
„Po rozpade federácie nezostalo žiadne podobné podujatie. Nám sa podarilo zreštaurovať slovenskú otužileckú ligu,“ objasnil Tevec.
JANA MARTINKOVÁ
