BRATISLAVA. Posledný rozsudok smrti v bratislavskom Justičnom paláci, v dnešnom sídle Krajského súdu Bratislava a Okresného súdu Bratislava 1 vyniesli v roku 1982. Lustráciou v trestných registroch Krajského súdu v Bratislave sa zistilo, že na hrdelný trest od roku 1958 do roku 1976 bolo v Justičáku odsúdených dovedna deväť osôb. TASR o tom informoval hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
Na trest smrti tu bol 15. apríla 1947 odsúdený aj prezident Slovenského štátu Jozef Tiso. S ním aj bývalý minister zahraničných vecí Ferdinand Ďurčanský, ktorý bol súdený v neprítomnosti, pretože emigroval do Argentíny. Bývalý minister vnútra Alexander Mach bol odsúdený na 30 rokov väzenia.
Už pred nimi tu na trest smrti odsúdili predsedu vlády Slovenského štátu Vojtecha Tuku, popravený bol 20. augusta 1946.
História Justičáku
História nielen Bratislavčanom známeho Justičáku sa začala písať už v 20-tych rokoch 20. storočia.
"Ministerská rada v Prahe v máji 1922 rozhodla, že Justičný palác v Bratislave sa postaví na Námestí Slobody. Toto stavenisko nevyhovovalo a hľadalo sa riešenie v iných častiach mesta. Nakoniec sa schválil zámer postaviť budovu v priestoroch Záhradníckej ulice, kde boli v tom čase záhrady a obytné prízemné domy," zistil Adamčiak za pomoci zamestnancov archívu.
Podľa jeho slov, z niekoľkých návrhov bol prijatý návrh Ing. Alexandra Skuteckého. Na stavbe sa začalo pracovať v marci 1931.
"Justičný palác sa mal postaviť pre krajský súd, okresný súd, krajskú prokuratúru, okresnú prokuratúru. Súčasne sa mala postaviť aj budova väznice, ktorá mala tvoriť súčasť Justičného paláca. Tvorili ju aj dve budovy, a to budova pre justičných zamestnancov a budova pre väzenských zamestnancov. Okrem toho do komplexu patrila aj budova kotolne s 50 metrov vysokým komínom," uviedol Adamčiak.
Napokon budova Justičného paláca aj s väznicou bola dokončená a odovzdaná do užívania posledný decembrový deň roku 1936.
"Po dokončení stavby sa do nej nasťahovali: krajský súd, okresný súd, krajská prokuratúra, okresná prokuratúra, pozemková kniha, firemný register a register trestov. Po roku 1948 sa do budovy nasťahovali aj verejní notári a advokácia. V roku 1986 sídlilo v budove celkom 19 organizácií," objasnil Adamčiak.
Rekonštrukcia budovy
V roku 1982 sa začala pripravovať rekonštrukcia budovy, preto ju postupne opúšťali jednotlivé organizácie a ostali v nej - Krajský súd, Mestský súd, Okresné súdy I, II, III, IV, V, Krajská prokuratúra, Okresné prokuratúry I, II, III, IV, V, pozemková kniha, firemný register a register trestov.
Rekonštrukcia Justičného paláca sa začala v roku 1986. Celková rekonštrukcia sa ukončila v rokoch 1996 až 1997.
V súčasnosti na Krajskom súde v Bratislave a na Okresnom súde Bratislava, teda v Justičáku, pracuje celkovo 457 zamestnancov. O bezpečnosť bratislavského paláca sa starajú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Súdy v Justičáku, ako aj ostatné súdy na Slovensku majú vlastných hovorcov od marca 2007. Dovtedy novinári získavali informácie najmä z pojednávaní, či v priamom kontakte so sudcami.
V obvode Krajského súdu v Bratislave rozhodli v minulom roku okresné súdy (spolu ide o sedem okresných súdov - päť bratislavských plus súd v Malackách a v Pezinku) v 172 130 veciach. Krajský súd v Bratislave v Justičáku vybavil 16 513 vecí, z toho 2612 trestných prípadov. Zase sudcovia Okresného súdu Bratislava I rozhodli v 64 792 veciach, z toho v 1793 trestných veciach informoval Adamčiak.
"Nie je známa skutočnosť, že by sa nejaký obžalovaný pokúšal uniknúť zo súdnej siene. Skôr budova Justičného paláca a súdov tu prítomných mala skúsenosť s rôznym správaním obžalovaných, ktorí napríklad hlasno kričali, prípadne verejnosť (priatelia obžalovaného) mala na protest s trestným konaním v rukách transparenty a vlajky," dodal hovorca.
Spomínané dva súdy dislokované v Justičáku museli v minulom roku osem razy evakuovať pre falošné bombové poplachy.
