VRAKUŇA. Niektorí ľudia pri návšteve cudzích miest nevynechajú cintorín. Buď aby vzdali poctu tu pochovaným velikánom, alebo aby sa dozvedeli niečo viac o miestnych obyvateľoch. Pretože cintoríny prezrádzajú o ich kultúre a o tom ako vidia svet viac, ako dokážu ulice či námestia.
Ktovie, čo by si pomysleli pri návšteve Cintorína Vrakuňa. Na rozdiel od ostatných bratislavských cintorínov v sebe skrýva pozoruhodný architektonický koncept. Jeho autor, architekt Kamil Čečetka, hrobové miesta nielenže umiestnil do kruhových sektorov, ale až do roku 1997 boli na cintoríne predpísané aj tvary náhrobných kameňov.
„Ako dopadlo zrušenie toľko kritizovaných regulácií vidno najlepšie v sektore na konci cintorína. Je výberom toho najhoršieho pohrebného gýča. Neostal tam ani priestor na vysadenie stromových alejí a uličky medzi hrobami sa zminimalizovali,“ hovorí Ivor Švihran, sprievodca po neobvyklých miestach Bratislavy počas vychádzky po cintoríne.
Vznik Cintorína Vrakuňa
Pôvodne Ružinovský cintorín, ktorý v roku 2013 premenovali na Cintorín Vrakuňa, sa rozprestiera na bývalom poli na rozlohe 15,5 hektára. Pôvodne mal mať na okraji mestskej časti Vrakuňa až dvojnásobnú rozlohu. Plány na postupné rozšírenie sa však neuskutočnili.
„Bol projektovaný ako cintorín „na kľúč“, teda architekt spolu so spolupracovníkmi pripravil celkový koncept,“ vysvetlil.
Sektory s hrobovými miestami architekt Kamil Čečetka sformoval do kruhov a prepojil ich voľne plynúcimi cestičkami. Hroby sú usporiadané buď do paralelných riadkov, do kruhov, alebo do vlnoviek.
Približne 10 typov predpísaných tvarov náhrobkov navrhol sochár Alexander Bilkovič. Ich ukážky boli na cintoríne vystavené až do polovice roku 2016. Po výbere tvaru sa pozostalí mohli rozhodnúť pre materiál, ktorým bol buď kameň, pohľadový betón či terazzo.
„Asi najviac typizovaných náhrobkov sa dá vidieť v sektore I., v ktorom sa pochovávalo ako v prvom,“ ozrejmil Švihran. Alexander Bilkovič je na cintoríne tiež pochovaný, hoci na jeho hrobe nie je typizovaný náhrobok.
Autorom parkovej výsadby na cintoríne je Alfonz Torma, jeden z najvýznamnejších povojnových záhradných architektov.
Budovu domu smútku v tvare do seba zapadajúcich geometrických mnohouholníkov dopĺňa veža.
„Vďaka nej dom smútku pôsobí z väčšej diaľky ako modernistický kostol,“ povedal Švihran. Interiér navrhli dizajnér Vojtech Vilhan v spolupráci s architektom Jánom Bahnom.
Cintoríny lákajú nielen na Dušičky Čítajte Výstavba cintorína sa začala v roku 1971, od roku 1980 sa tu začalo pochovávať.
„Nie je celkom jasné, prečo výstavba trvala tak dlho. Jednou z príčin mohli byť problémy so spodnou vodou kedže v tom období sa prekladalo pôvodné koryto Malého Dunaja,“ ozrejmil Švihran.
Ďalším dôvodom mohlo byť, že cintorín sa staval v rámci Akcie Z. Bývalý komunistický režim ich organizoval na svojpomocné zveľaďovanie miest a obcí ako "dobrovoľné" akcie.
V rámci Akcií Z sa napríklad upratovali sídliská, vysádzala sa zeleň alebo sa budovali menšie stavby, napríklad chodníky, domy smútku či materské školy. Občania sa do prác zapájali "dobrovoľne nasilu" a samozrejme bezplatne.
Sektor osobností
Sektor číslo XXVI na vrakunskom cintoríne je vyhradený pre významné osobnosti. Medzi poslednými tu pochovali spisovateľa a publicistu, veľkého ctiteľa humoru a literatúry „pokleslých“ žánrov Kornela Földváriho. Len kúsok od neho má hrob maliar Rudolf Fila.
Posledné miesto odpočinku tu našli aj spisovatelia Alfonz Bednár a Braňo Hochel, režisér slovenskej Novej vlny Štefan Uher, fotografka Magdaléna Robinsonová, hudobný skladateľ Dezider Kardoš, herec a jeden zo zakladateľov Tatra Revue Michal Slivka či už spomínaný sochár Alexander Bilkovič. Okrem náhrobných kameňov pre tento cintorín navrhol aj sochu pred novou budovou SND či farebné detské ihrisko na diaľničnom odpočívadle Triblavina.
Hrob futbalistu Petra Dubovského návštevníci ľahko nájdu vďaka futbalovej lopte na náhrobnom kameni. Náhrobná doska s vyobrazením Mosta SNP pripomína zase najvýznamnejšie dielo inžiniera Jozefa Zvaru.
V tomto sektore však nie sú pochované všetky významné osobnosti. Hrob speváka Karola Duchoňa, oceňovaného pre jeho úžasný hlasový rozsah, sa nachádza v strede sektora II. Mimo sektora slávnych osobností má hrob humorista Stano Radič s rodičmi svojej manželky, bývalej premiérky Ivety Radičovej.
Miesto posledného odpočinku na vrakunskom cintoríne našla aj známa osoba z podsvetia, Peter Čongrády.
„Je typický príklad toho, že za peniaze sa dá všetko,“ povedal Švihran. Rodina si presadila umiestnenie okázalého hrobu v urnovom sektore, ktorý je umiestnený v medzisektore mimo kruhov s hrobovými miestami.
Sektor bezmenných
Za domom smútku sa nachádza nemecký vojenský cintorín. V hroboch označených žulovými krížmi sú uložené pozostatky nemeckých vojakov, ktorí padli počas druhej svetovej vojny v Bratislave. Na jedno miesto ich preniesli z pôvodných hrobov. Jeden z nich, v ktorom bolo uložených 33 tiel nemeckých vojakov, bol na cintoríne Kozia brána.
Najsmutnejším miestom na cintoríne je sektor bezmenných. Nájdete ho v rohu cintorína napravo od hlavného vstupu mimo kruhových sektorov. Sú tu pochovaní bezdomovci, utečenci aj obete vylovené na bratislavskom úseku Dunaja.
Mikulášsky cintorín je oázou pokoja Čítajte „Nech vás nemýli, že na niektorých hroboch sú kríže či náhrobné kamene s menami. V čase pochovávania to boli bezmenní ľudia. Mená pribudli, až keď sa ich podarilo identifikovať,“ vysvetlil Švihran.
Na niektorých krížoch je iba nápis, často ťažko čitateľný, neznámy muž či žena. Na niektorých je informácia doplnená o číselný kód. Niektoré z hrobov už nemajú ani len kríž a že ide o hrob sa dá identifikovať iba podľa navŕšenej hliny.
Pamätník protikomunistického odboja
Kúsok napravo od hlavného vchodu sa nachádza Pamätník popravených a umučených politických väzňov komunizmu. Pozostáva z troch stien postavených do tvaru trojcipej hviezdy. Na jednej sú mená umučených, na ďalšej popravených a na poslednej zavraždených pri úteku.
V strede stojí vysoký biely kríž.
„Mal by to byť kríž, ktorý bol súčasťou pódia počas prvej návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku, keď slúžil svätú omšu na letisku vo Vajnoroch. Teraz slúži ako centrálny kríž pre celý Cintorín Vrakuňa,“ ozrejmil Švihran.
Hrobka saleziánov
„Očakávam vás v nebi,“ slová Don Bosca sú vyryté do steny z lešteného čierneho kameňa oddeľujúceho život od smrti či svetlo od tmy na hrobke saleziánskeho rádu.
Navrhol ju víťazný tím vypísanej architektonickej súťaže Michal Bogár, Ľubomír Králik a Ľudovít Urban ako do zeme zapustenú a zatrávnenú mohylu. Výstavba bola ukončená v roku 2005.
„Má tvar elipsy, ktorá je v strede rozdelená čiernym múrom,“ povedal Švihran. Do hrobky sa vchádza cez polovičnú elipsu vnárajúcu sa do terénu, zatiaľ čo samotná hrobka sa nachádza za čiernou stenou v zatrávnenej, vypuklej, časti elipsy.
