V rubrike Prešporské desatoro odpovedajú zaujímaví ľudia na rovnakých 10 otázok.
1. Niekto Bratislavu vníma ako krásavicu na Dunaji, iný ako predmestie Viedne a niekto zas ako špinavú dieru s neochotnými ľuďmi. Čím je pre vás?
„Pre mňa je Bratislava najmä domovom. Miestom, kde od vysokej školy žijem, miestom, kde máme aj s manželom náš byt, miestom, kde vychovávame nášho syna. Miestom, ktoré máme radi.“
Tvarožek Najlepšie sa blicovalo v kine čas v Palacke Čítajte 2. Čo na dnešnom Prešporku zbožňujete?
„Zbožňujem leto v Bratislave, jar, jeseň aj zimu. Každé ročné obdobie sa nejakým pre mňa romantickým a zaujímavým spôsobom premietne do atmosféry mesta. Či už mix parfumov v lete, vôňa sviečok z cintorínov na Dušičky, mráz v nose počas zimy alebo kvetov na jar.
Mám rada 'bratislavskú kaviareň', miesta, kde si človek dá dobrú kávu a stretne sa s fajn ľuďmi. Mám rada podujatia v Starej tržnici, mám rada Dobrý trh, mám rada námestíčka a podniky v ich okolí.“
3. A čo naopak z duše nenávidíte?
„Nenávidím, že v ňom žijú aj ľudia, ktorí sú netolerantní, ľudia, ktorí vás môžu dokopať na smrť len pre to, že ste nejakým spôsobom iný/iná, nenávidím, že sú v ňom ľudia, ktorí sú skorumpovaní. Iritujú ma nekompetentnosť, úplatnosť, netolerancia.“
4. Každý má svoje obľúbené miesta, kde si rád prevetrá hlavu a uvoľní sa. Kde sú v Bratislave tie vaše?
Mišík: Byť krásavica na Dunaji je pre mesto dobrý cieľ Čítajte „Mám rada Staré Mesto. Mám rada trhoviská na Miletičovej aj na Žilinskej ulici. Mám rada náš les v Dúbravke a mám rada Železnú studničku. A okolie Bratislavy - Modru, Budmerice, Pezinok...“
5. Ako vnímate celomestskú parkovaciu politiku, ktorá dáva mestským častiam možnosť, aby si nastavili pravidlá samy a uprednostňuje domácich pred mimobratislavskými?
„Radšej by som sa komentovaniu parkovacej politiky ako takej vyhla. Na to by mi nestačil priestor vyhradený na odpoveď. “
6. Dávna Pozsony bola multikultúrna. Až do vojny tu žili pokope Slováci, Nemci, Maďari, Česi či Židia. Je tu dnes podľa vás miesto pre migrantov a viete si v meste predstaviť mešitu?
„Rada by som bola, keby bola Bratislava tolerantné mesto, ktoré privíta tých, čo potrebujú pomoc alebo im dovolí začať tu nový život. Medializované udalosti však ukazujú, že tu máme stále kopu netolerantných ľudí, ktorí sú schopní vás aj zabiť, ak nezapadáte do ich predstavy. To ma desí viac ako imigranti či mešita. “
Čiba: Chcem vrátiť život kavernám Čítajte 7. V meste žijú ľudia z rôznych kútov. Tí na domácich nadávajú a nevraživosť funguje aj opačne. V čom tkvie podľa vás problém?
„V chýbajúcej tolerancii a zovšeobecňovaní. Som z Prievidze, ale nikdy som nenadávala na 'domácich'. Sčasti možno aj preto, že odkedy tu bývam, aj ja sa považujem za domácu. A je úplne jedno, či moji rodičia žili v inom meste, alebo päť generácii mojej rodiny obývalo vilu na Palisádach.
Keď ma naštval niekto z 'domácich' , tak ma naštval konkrétny jednotlivec a bolo jedno, odkiaľ je. Rovnako som sa nikdy nestretla s tým, že by niekto nadával na mňa len preto, že som 'cépečkárka'.“
8. Potrebuje Bratislava metro?
„Zišlo by sa jej, ale stačí sa pozrieť na výstavbu diaľnice z Bratislavy do Košíc a bude nám všetkým jasné, že by z nášho metra bol isto nový slovenský 'tunel' a dočkali by sme sa ho v roku 2560. “
9. Ktorému zaniknutému miestu v Bratislave by ste rád prinavrátili život?
„Vždy keď idem okolo Mosta SNP a pozriem sa na miesta, kde kedysi bola Vydrica, chce sa mi plakať. Aké krásne by dnes boli tie starodávne uličky plné malých obchodíkov a kaviarní. Aká krásna by bola židovská synagóga.
Maďar: Oživil by som kúpele Grössling Čítajte Vydrica je časť mesta, ktorú socialistickému režimu neodpustím. Nemal úctu k starým veciam a miestam s dušou. Výsledkom sú na celom Slovensku naukladané odporné paneláky, ktoré zničili obraz každého jedného mesta a v niektorých bizarných prípadoch aj dedín.“
10. Povedzme, že máte stotisíc eur na to, aby ste v meste niečo zmenili. Do čoho by ste ich dali?
„Neviem, čo všetko sa dá kúpiť za stotisíc eur. V Bratislave ani rodinný dom. Asi by som podporila kampaň kandidáta, ktorému dôverujem, alebo by som ich dala nejakej neziskovke, ktorá pomáha deťom, starým ľuďom, rodinám s deťmi či zvieratám. Alebo by som na rohy ulíc namontovala poéziomaty.“
