BRATISLAVA. Ferdinand Daučík pochádza zo Šiah, vtedy Ipolyság v Uhorsku. Obyvateľom Bratislavy bol iba časť života, bolo to však kľúčové obdobie pre jeho mimoriadny trénerský talent i osobný život.

Stal sa švagrom Ladislava Kubalu, najlepšieho hráča FC Barcelona minulého storočia podľa hlasovania fanúšikov.
Ten sa v Bratislave zosobášil s Daučíkovou sestrou Annou Violou. Kubalu dotiahol do Slovana práve Daučík. Všetci potom emigrovali do Španielska cez pôsobenia vo Viedni i v Taliansku.
Daučík získal ako tréner FC Barcelona deväť trofejí. Tento počet prekonali iba Pep Guardiola (14) a Johan Cruyff (11). Luis Enrique ich má rovnako deväť.
Bol kapitánom Slavie
Daučík hral päť rokov za I. ČsŠK Bratislava, predchodcu Slovana (1928 – 1933). Bol vynikajúcim obrancom, všimla si ho Slavia Praha. Prestup do profesionálneho futbalu sa nedal odmietnuť.
Čoskoro sa dostal aj do reprezentácie. V prípade MS 1934 v Taliansku, kde Československo získalo striebro, bol necestujúcim náhradníkom. Na šampionáte o štyri roky neskôr však už nastúpil vo všetkých troch stretnutiach.
Zdolali sme Holandsko 3:0, potom vo štvrťfinále remizovali s Brazíliou 1:1 a v opakovanom zápase prehrali 1:2, hoci sme viedli 1:0. Zápas dohrávalo Československo s dvoma zranenými hráčmi (vtedy sa striedať nesmelo). Za reprezentáciu odohral Daučík 15 zápasov. Pozvali ho i do výberu Európy.
V Slavii bol istý čas kapitánom. V roku 1938 práve on zdvihol nad hlavu vtedy najviac cenenú európsku klubovú trofej Stredoeurópsky pohár (štartovali československé, maďarské, rakúske i talianske kluby) po výhre nad budapeštianskym Ferencvárosom 2:0.
Návrat na Slovensko
Už v Slavii začal trénovať dorastencov. V roku 1942 sa vrátil do Bratislavy. Staval nový tím z mladých slovenských chlapcov.

Po vojne k nim začal, už so svojím kamarátom a niekdajším spoluhráčom Leopoldom Šťastným, brať hráčov z Česka (Vlastimila Preissa), Maďarska (Ladislava Kubalu) i Bulharska (Božina Laskova).
Obaja mali výborné medzinárodné kontakty. Už nie I. ČsŠK, ale premenovaný Sokol NV začal prvý v Československu hrať nový WM systém, so stiahnutými spojkami a vysunutým stredným obrancom. To bol základ trojnásobného triumfu Bratislavčanov v československej lige (1949 - 1951).
Daučík viedol po vojne i československú reprezentáciu.