BRATISLAVA. Takmer stovka pamiatok zo severných hraníc Rímskej ríše vrátane Slovenska sa uchádza o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Zo slovenských lokalít sú do projektu zahrnuté Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) Kelemantia v obci Iža neďaleko Komárna.
Projekt Dunajský Limes k 1. februáru predložili Centru svetového dedičstva UNESCO v Paríži. Rozhodnutie o zápise sa očakáva v lete 2019.
Dunajský Limes
Nominačný projekt „Hranice Rímskej ríše - Dunajský Limes“ (Frontiers of the Roman Empire - the Danube Limes) vznikol v spolupráci Nemecka, Rakúska, Slovenska a Maďarska.
„Spoločný medzinárodný projekt predložila podľa vzájomného dohovoru maďarská strana zo svojej národnej kvóty. Týmto momentom sa začal jeden a polročný proces posudzovania, v závere ktorého by pamiatky rímskych hraníc na Dunaji mohli získať status svetového dedičstva UNESCO,“ vysvetlila Ľubica Pinčíková, vedúca odboru národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území Pamiatkového úradu SR.

Nominácie oficiálne oznámili minulý týždeň v piatok 2. februára v Budapešti.
Detaily nominačného projektu a viacročný proces prípravy predstavili národní koordinátori nominácie Zsolt Visy (Maďarsko), Ruth Pröckl (Rakúsko) a Katarína Kosová (Slovensko).
Pri prípadnom zápise zaváži nielen jedinečnosť pamiatok, ale aj zabezpečenie ich ochrany a stav zachovania.
Severné hranice Rímskej ríše
Ako uviedla Ľubica Pinčíková, 2 300-stranová nominačná dokumentácia zahŕňa 98 pamiatok zložených zo 164 komponentov pozdĺž 1 500 kilometrov na rieke Dunaj od bavorského Bad Göggingu až po Kölked na maďarsko-chorvátskej hranici.
Vo svojom najväčšom rozsahu počas 2. storočia nášho letopočtu zasahovala vonkajšia hranica Rímskej ríše tri kontinenty.

Gerulata, rímsky vojenský tábor, stál na území dnešných Rusoviec a patril do rímskej provincie Panónia. V 4. storočí, keď došlo k stiahnutiu sa rímskych légií z Panónie, ho Rimania opustili.
„Jedinečnú svetovú hodnotu hraníc Rímskej ríše uznal Výbor svetového dedičstva už v roku 1987, keď bol do Zoznamu svetového dedičstva zaradený Hadriánov val (Anglicko) a tiež pri doplnení tejto lokality o Hornogermánsko-rétsky Limes (Nemecko) v roku 2005 a Antoninov val (Škótsko) v roku 2008,“ dodala Ľubica Pinčíková.