BRATISLAVA. „Futbal bude krajší, keď tréneri začnú robiť odvážnejšie kroky. Nemôžeme hrať tak, aby sme neprehrali, ale aby sme zvíťazili. Futbal nie je práca v bani. Potrebuje rozlet,“ vravieval docent Ladislav Kačáni.
Tento vždy perfektne upravený džentlmen s dokonale pristihnutými fúzikmi bol súčasne umelcom i vedcom.
Buberník bol hviezdou tímu elegánov Čítajte S Titusom Buberníkom utvoril jednu z najlepších československých stredopoliarskych dvojíc, aké kedy na našich trávnikoch hrali. V roku 1959 získali ligový titul v drese nezabudnuteľnej Červenej hviezdy Bratislava. Boli jej stratégmi.
Obdivoval ho aj Chudík
Kačáni patril do skupiny futbalistov, ktorí boli miláčikmi fanúšikov. Aj tých, ktorí boli prívržencami Slovana.
Jeho majstrovstvo chodili obdivovať legendárni herci František Dibarbora či Ladislav Chudík. Bol technickým útočníkom, elegánom na ihrisku, vynikajúci na zemi i vo vzduchu, perfektne ovládal loptu.
V rodnom Lučenci predviedol ako prvý nožničky. Týmto kúskom bol povestný. Z jeho prihrávok ťažil chýrny strelec Scherer. Ale aj Kačáni strieľal góly, na ktoré sa roky spomínalo. Prekonal napríklad vynikajúceho maďarského brankára Grosicsa v čase slávneho Puskásovho tímu.
Začínal v rodnom Lučenci. Do Bratislavy prišiel študovať v roku 1953 a hlásil sa v Slovane. Ten mal v tom čase nepreberné množstvo skvelých hráčov. Kačáni sa v najznámejšom slovenskom klube nechytil.
V tom istom roku utvorili v Bratislave umelo Sláviu, ihneď ju zaradili do najvyššej súťaže. Ani to nebol ten pravý klub pre technického futbalového stratéga. Ešte v tom istom roku prešiel do Červenej hviezdy.
Pri päťdesiatom výročí od zisku titulu sa futbaloví majstri z „červenky“ zišli na štadióne v Dúbravke. Ich stánok v Petržalke, ktorý každý pre rozmery plochy nazýval „letisko“, pošiel medzi prvými, keď sa začalo stavať veľké sídlisko.
