NOVÉ MESTO. Na Šancovej ulici smerom od Trnavského k Račianskemu mýtu, po pravej strane, kolmo k ulici stojí sedem prakticky rovnakých päťposchodových domov. V tridsiatich rokoch minulého storočia ich na vtedajšej periférii mesta postavilo družstvo UNITAS podľa projektu architektov Friedricha Weinwurma a Ignáca Vécseia.
V tom čase znamenali novú kvalitu bývania pre menej majetných ľudí. Dnes je už väčšina tunajších jedno- a dvojizbových bytov prestavaných na nepoznanie.
A na pavlačiach pokojne visí sušiaca sa bielizeň. Kedysi to bolo niečo nepredstaviteľné.
Spomienky pamätníka
Weinwurm zmenil tvár Bratislavy Čítajte Nielen na sušenie bielizne si spomína Pavel Ondrčka, rodák z UNITASU. Na prednáške zorganizovanej občianskym združením Bratislavské rožky hovoril aj tom, ako to v tom čase vyzeralo na Trnavskom a Račianskom mýte a prečo na každom z nich stáli vysoké hodiny.
Spolu s rodičmi býval v bloku C v jednoizbovom byte, až kým sa v roku 1962 neoženil a nepresťahoval na neďalekú Sibírsku ulicu.
„Na rozdiel od pavlačových domov v Starom Meste, kde žili väčšinou chudobné robotnícke vrstvy, tu mal každý byt svoj záchod a kuchyňu s kúpeľňovou časťou,“ zaspomínal Pavel Ondrčka v predposledný januárový deň na prednáške OZ Bratislavské rožky.
Pavel Ondrčka rozpráva pred nabitým hľadiskom ako sa žilo v UNITASe. (zdroj: OZ Bratislavské rožky)V kúpeľňovej časti bola vaňa a veľký kotol na zohrievanie vody. V izbe sa kúrilo veľkými vstavanými kachľami. Keď v nich ráno zakúrili, teplo horko-ťažko vydržalo do popoludnia.
„A ako sme si kúrili, keď sme spali? Veľmi jednoducho. Mali sme žehličky s odopínacími rúčkami. Večer sme si ich nahriali v kuchyni na šporáku a zabalili do froté uterákov. S ňou som potom spal ako neskôr s frajerkou,“ s úsmevom vysvetlil Pavel Ondrčka.
UNITAS
- Komplex siedmich šesťpodlažných pavlačových domov s malými bytmi navrhol architektonický ateliér Weinwurm – Vécsei pre stavebné družstvo pre výstavbu malých bytov UNITAS.
- Postavili ich v rokoch 1931 a 1932.
- Jednotlivé byty sú prístupné z pavlačí – na ich koncoch sú dvojizbové (50), v strede jednoizbové (240).
- V jednotlivých blokoch boli na medziposchodiach sušiarne a v pivničných priestoroch práčovňa. Na strane od Šancovej boli obchody, holičstvo či knižnica.
- V čase vzniku to bol ojedinelý príklad funkcionalistických princípov bývania na Slovensku.
Kúrenie uhlím
Uhlie nakupovali v BUS, Bratislavských uhoľných skladoch, hneď za komplexom budov Unitasu.
„Po uhlie som chodieval s matkou. Pri nakladaní na konský povoz dávala veľký pozor, aby nám naložili len kvalitné uhlie. Žiaden uhoľný prach, a sledovala, aby sa náhodou nejakých tých 200-300 kíl z objednaných 15 metrákov náhodou nestratilo cestou do Unitasu. Tu nám uhlie vysypali na chodník a museli sme si ho sami poodnášať do pivnice. Keď do šiestej večer nebolo z ulice odpratané, tak boli problémy,“ povedal Pavel Ondrčka.
Ako bohatý ľavičiar postavil funkcionalistickú Bratislavu Čítajte Pre tých, ktorí tu bývali, platili veľmi prísne regule spoločenského správania.
„V tom čase ešte neexistovali voľné víkendy ako dnes. Voľný deň bol len v nedeľu a v tento deň bolo prášenie kobercov niečo nepredstaviteľné. V takom prípade okamžite zasahoval domovník. Zakázané bolo aj vešanie bielizne na balkónoch. Na to boli na každom medziposchodí práčovne a sušiarne,“ vysvetlil Pavel Ondrčka.
Svoje spomienky spísal aj v knihe Bratislava očami rodáka z Unitasu.
Spoločenský život sa odohrával na pavlačiach. Najmä ženy, ktoré neboli zamestnané, sa tu stretávali na kus reči. Riešili sa problémy, oznamovali novoty, ale vznikali aj pavlačové spory a klebety.
Deti v Unitase
Špeciálne miesto v spomienkach čiperného profesora ekonómie na dôchodku, má zeleň medzi blokmi a ihriská.
„Medzi naším blokom C a blokom D bol park s lavičkami. A za domami sme si sami vybudovali volejbalové ihriská, tenisové kurty a futbalové ihrisko. Tu sa odohrávali aj medzištvrťové zápasy,“ ozrejmil Pavel Ondrčka. Tiež tam bol malý bazén, mal asi 5 x 6 metrov.
„Večer, keď už dievčatá odišli, sme sa tam kúpavali už bez plaviek.“
Chodili aj na výpravy na ochutnávku hrozna do neďalekých vinohradov, či do kina Skala, neskôr Obzor.
