Ako sa znovu otvára téma prestavby hotela Kyjev a zverejňujú sa nové vizualizácie, vynárajú sa mi spomienky na noc, ktorú som na tomto mieste strávila.
Bolo to okolo roku 2000 a staré okná v našom byte na Dunajskej sa pri silnejšom závane vetra otvárali samy od seba a padali z nich knihy, ktoré mal môj otec uložené na parapete.

Rodičia vyhlásili, že s výmenou okien nemožno ďalej otáľať. Keďže dali všetky okná v byte vymeniť naraz, potrebovali sme jednu noc stráviť mimo domova.
V normálnych rodinách sa v takýchto prípadoch chodí asi k príbuzným. Moji rodičia nás nasťahovali do hotela Kyjev. Málokto, kto býva na vedľajšej ulici, tam podľa mňa prespal.
Na druhý deň skoro ráno mama odišla do práce do neďalekej nemocnice, tato nás s bratom zobral na hotelové raňajky, a potom sme išli rovno do školy.
Niekedy k nezabudnuteľným zážitkom netreba opustiť vlastné mesto ani štvrť. Stačí mať pohodlných rodičov s mierne šialenými nápadmi.