Ráno 19. februára roku 1945 z Bratislavy vyrazil transport piatich nákladných áut prekrytých plachtami. Autá neboli označené a zo slovenských väzníc prevážali viezli viac ako 250 antifašistov do koncentračného tábora Mauthausen neďaleko Linzu v Hornom Rakúsku.
Mathausen však nebol len jeden láger. V okolí tohto podunajského mestečka nacisti vybudovali azda najväčší komplex pracovných táborov v nimi okupovanej Európe. Okrem štyroch hlavných tu bolo aj vyše 50 pobočných táborov.
Slovenská koruna mala krátku životnosť Čítajte Transport strážili esesáci a postupoval proti prúdu Dunaja. Pri známom barokovom kláštore Melk na kolónu v štyroch vlnách zaútočili spojenecké stíhačky.
Piloti nákladiaky považovali za bežný vojenský konvoj, nemohli tušiť, že v nich prevážajú politických väzňov. Lietadlá z palubných zbraní, guľometov a diel zničili prvé štyri autá, nepoškodené zostalo len posledné s väzňami z Leopoldova.
Výsledkom náletu boli tri desiatky mŕtvych a päťdesiat zranených. Esesáci pod hrozbou zastrelenia nepovolili väzňom kryť sa pri nálete a ani ranených ošetriť. Krvácajúcich iba nahádzali na autá a odviezli do asi 80 kilometrov vzdialeného koncentračného tábora. Tam im nielenže neposkytli ošetrenie, ale nedali im ani napiť. Mnoho slovenských antifašistov preto zahynulo.
Medzi nimi bol Ladislav Sára, prvý hlásateľ povstaleckého Slobodného vysielača v Banskej Bystrici. Slávne Chalupkovo Mor ho! sa vďaka jeho oduševnenej deklamácii stalo symbolom celého Povstania. Dnes je podľa neho pomenovaná ulica na začiatku sídliska v Karlovej Vsi a tamojšie gymnázium je známe bilingválnym štúdiom v talianskom jazyku.
Pri útoku na transport do Mauthausenu zahynul aj Alexander Markuš. Podľa neho pomenovali v roku 1959 pri príležitosti 15. výročia SNP inú bratislavskú strednú školu, ktorá je váčšmi zameraná na matematiku. Jeho meno v roku 1992 z názvu školy vyškrtli a odstránili aj pamätnú tabuľu pôvodne osadenú vpravo od hlavného vstupu.
Starý most menil počas režimov mená, ale aj podobu Čítajte Lenže tradícia je silnejšia ako politické zmeny. Škola je dodnes známa ako GAMČA, hoci mladšie ročníky už asi nevedia prečo.
Skratka pochádza z jedného z predošlých názvov školy a ulice, teda Gymnázium Alexandra Markuša na Ulici Červenej armády.
Oblasť Mauthausenu po vojne spadala do sovietskej okupačnej zóny a telesné pozostatky 28 mŕtvych mohli v cínových rakvách previezť do Bratislavy. Vystavené boli pred Slovenským národným divadlom a po dvoch týždňoch slávnostne prevezené do Slávičieho údolia a pochované.
Ich tragickú smrť pri vstupe na cintorín dnes pripomína pomník od Tibora Bártfaya. Pomník je zanedbaný, písmená sú opadané a mnohé z mien ani nemožno identifikovať. Žiaľ, je to doklad nášho ľahostajného vzťahu k minulosti a bezohľadnosti k tým, ktorí sa za nás obetovali.
