Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Slovenská koruna ako oficiálna mena a zákonné platidlo bola zavedená 8. februára 1993, keď nahradila federálnu česko-slovenskú korunu. Samostatná slovenská mena zanikla po zavedení eura 1. januára 2009..
Definitívny výmenný kurz bol stanovený na spodnej hranici fluktuačného pásma, teda v pomere 30,126 Sk za jedno euro.
Starý most menil mená aj podobu Čítajte Do februára 1993 sme platili česko-slovenskými bankovkami, ktorých autorom bol Albín Brunovský.
Bankovky boli obsahovo i výtvarne príťažlivé. Až na kritizovanú a nenávidenú jedovato zelenkastú stokorunáčku s portrétom prvého robotníckeho prezidenta. Správnym preložením bankovky sa z neho dal vytvoriť napríklad ET.
Gottwald nakoniec nemal čas získať obľubu, tak ako sa to podarilo predchádzajúcej stovke s pražskou vedutou na rubovej strane. Veď keď sa v bežnej reči povedalo Hradčany, každý hneď vedel, o čo ide.
Po premene socialistickej republiky na federálnu viacerí výtvarníci pripravovali návrhy na novú vizuálnu podobu bankoviek.
Z našich autorov to boli napríklad Dušan Stopiak, Róbert Brún či Jozef Bubák a český grafik Oldřich Kulhánek. Jeho pôvodné návrhy na federálne bankovky boli neskôr prepracované do podoby dnešnej českej meny.
Prechod na samostatnú národnú menu bol dočasne riešený okolkovanými čs. bankovkami. Len na pripomenutie – prvé slovenské platidlo (modrá 50-korunová bankovka s Cyrilom a Metodom) prišlo do obehu 29. augusta 1993. Autorom nových bankoviek bol vynikajúci portrétista Jozef Bubák.
Ferdiš Juriga mal búrlivú povahu Čítajte V priebehu roka nasledovali po päťdesiatkorunáčke ďalšie štyri – svetlozelená dvadsaťkorunáčka s fiktívnou podobou kniežaťa Pribinu, červená stovka s Madonou od majstra Pavla z Levoče, hnedá päťstovka s podobizňou Ľudovíta Štúra a fialová tisícka s portrétom Andreja Hlinku.
Emisia bola ukončená bankovkami s nominálnou hodnotou 5000 a 200 slovenských korún. Na päťtisíckach bol Milan Rastislav Štefánik a na dvojstovkách Anton Bernolák.
Vzory a farebnosť bankoviek sa v nasledujúcich rokoch mierne upravovali, aby sa dali lepšie rozlíšiť, a pridávalo sa aj viacero ochranných prvkov.
Podobný je príbeh slovenských mincí. Udalosti rozdelenia prebiehali tak rýchlo, že nebol čas na vypísanie súťaže.
Na Sakrakopci zahynulo pri havárii lietadla 82 ľudí Čítajte Autorom mincí sa stal Drahomír Zobek, ktorý v tom čase pracoval ako vedúci výtvarného ateliéru v kremnickej Mincovni a návrhy pripravoval v kuchyni svojho panelákového bytu.
Na lícovej strane bol štátny znak a na rubovej strane podľa nominálnej hodnoty mincí drevená zvonica zo Zemplína, Kriváň, Panenská vežička na Devíne, Madona s dieťaťom, soška Veľkej Matky, Biatec a kríž z 10. storočia.
