Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Dunaj bol voľakedy neprekonateľnou prekážkou. Ako európsky veľtok sa síce dal prekonať na člne, ale jednou z predností bratislavskej lokality bol brod cez rieku. Nachádzal sa nad dnešným Rybným námestím a chránila ho Vodná veža.
Neskorší stredoveký drevený most zničila veľká voda, neskôr dali do prevádzky takzvaný loďkový a napokon i pontónový most.
Zmena prišla v roku 1890. Vtedy postavili prvý stály most a na jeho otvorení sa zúčastnil aj samotný cisár pán František Jozef. Však nakoniec most niesol aj jeho meno až do pádu mocnárstva.

Išlo o kombinovaný most pre cestnú, železničnú a pešiu dopravu.
Nová možnosť dopravy na druhú stranu rieky priniesla mestu nebývalý rozvoj, veď i Štúrova ulica vznikla ako spojnica k novému prechodu cez rieku.
So zmenou štátnych pomerov ho za l. ČSR premenovali na Štefánikov most. V pôvodnej podobe vydržal až do 3. apríla roku 1945, keď ho ustupujúca nemecká armáda vyhodila do povetria.
Hneď po oslobodení sa začalo s prípravou jeho obnovy. Vedúcim stavby sa stal podplukovník Radčenko so ženijnou jednotkou Červenej armády č. 03003, na stavbe pracovalo aj 600 sovietskych vojakov a 450 nemeckých zajatcov.
Na výpomoc bola prizvaná aj stavebná firma Ing. Lazovský a Štefanec, ktorá poskytla na stavbu vyše stovku vlastných pracovníkov a ďalších sto si na prácu najala.

Naši zamestnanci dostávali navyše sovietske potravinové prídely – mesačne 4,5 kg chleba, 10 kg zemiakov, 1 kg múky a ½ kg cukru.
Firma postavila lanovku spájajúcu oba brehy Dunaja a poskytla aj časť potrebného materiálu. Novú železnú konštrukciu mosta dodali Mostárne Vítkovice, Královopolská z Brna a Ippen Hradec Králové. Pracovný čas sa začínal o piatej ráno a trval až pätnásť hodín denne.
Pri príležitosti odovzdania stavby do užívania 3. februára 1946 sa maršal Konev stretol s predsedom vtedajšej československej vlády Zdenkom Fierlingerom, jej podpredsedom Klementom Gottwaldom a ministrom obrany Ludvíkom Svobodom.
Čestnú stráž Červenej armády po slávnostnom prestrihnutí pásky a odhalení pamätných tabúľ vystriedala na moste stráž československej armády. Bývalý Most Františka Jozefa a Štefánikov most sa zmenil na Most Červenej armády.
Stavba mala byť dočasným riešením na 15 rokov. Most však musel slúžiť o 53 rokov dlhšie. Kompletná rekonštrukcia sa začala divadielkom odskrutkovávania skrutiek 2. decembra 2013.

Nasledujúce tragikomické peripetie s jeho dokončením a financovaním máme ešte v čerstvej pamäti. Most bol pre verejnosť napokon otvorený 19. mája 2016, električky začali po ňom premávať o dva mesiace neskôr.
Sovietske dodacie lehoty pred siedmimi desaťročiami boli síce kratšie ako tie súčasné, ale na Štúrovej vtedy nerástli bio paradajky. Zrejme preto sa potentáti po ceremónii s otvorením mosta odobrali na slávnostný obed do Reduty.