BRATISLAVA. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) privítali kroky ministerstva životného prostredia (MŽP) pri riešení nebezpečnej skládky v bratislavskej Vrakuni.
Štátny tajomník ministerstva Norbert Kurilla informoval vo štvrtok poslancov Výboru EP pre petície o posledných krokoch envirorezortu v prípade sanácie tejto environmentálne záťaže pochádzajúcej ešte z čias Chemických závodov Juraja Dimitrova.
Petície vo Vrakuni
Výbor sa momentálne zaoberá petíciou občanov Vrakune za urýchlené riešenie tejto skládky.
Ako informoval odbor komunikácie ministerstva, europarlament ocenil najmä vyvážený prístup k informáciám a zasadenie sanácie skládky do širších súvislostí.
„Opäť sa ukázalo, že otvorený prístup, uvedenie všetkých súvislostí a predovšetkým presné informácie dokážu prekonať nedorozumenia, ktoré neraz vychádzajú z nedostatočnej informovanosti niektorých poslancov,“ konštatoval Kurilla.
Na štvrtkovom stretnutí venovali špeciálnu pozornosť aj samotnému projektu sanácie.
Odkladanie problému
Metódu enkapsulácie koncom januára kritizovala trojica europoslancov zo Slovenska Pál Csáky, Monika Beňová a Ivan Štefanec.
Podľa nich nie je možné problém vyriešiť len izolovaním toxického odpadu v podzemí, ide tak len o odsunutie problému pre ďalšie generácie.
Pál Csáky vo štvrtok po vypočutí všetkých informácií pripustil, že enkapsulácia predstavuje reálnejšiu cestu.
Postup ministerstva
„Okolo Vrakune sa veľmi dlho a veľmi veľa hovorí. Som za otvorený prístup k informáciám, vítam diskusie. No rovnako je pre mňa dôležité, aby sa čo najskôr začali reálne práce na riešení záťaže. Tomu podriaďujeme maximum energie. A preto aj máme konkrétne výsledky,“ povedal v tejto súvislosti minister životného prostredia László Sólymos.
O toxickej skládke vo Vrakuni rokovali v Bruseli, poslanci vyzvali na jej sanáciu Čítajte V posledných mesiacoch envirorezort zabezpečil sanačný projekt, nezávislú odbornú oponentúru projektu, plán prác a verejné obstarávania.
V súčasnosti ministerstvo rokuje s niektorými vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa má sanácia robiť.
Tieto rokovania by mala urýchliť novela zákona o environmentálnych záťažiach, ktorú v stredu schválila vláda a o ktorej bude rokovať parlament v skrátenom legislatívnom konaní.
Novela umožňuje vyvlastnenie pozemkov, s majiteľmi ktorých sa štát nie je schopný dohodnúť.
„Zavádzame inštitút vyvlastnenia alebo skôr dočasného užívania pozemku, na ktorom sa bude sanácia vykonávať,“ vysvetlil Sólymos s tým, že štát nechce takéto pozemky vyvlastňovať, lebo ich nepotrebuje nastálo.
„Vieme majiteľovi ponúknuť nájom, kým tam sme, vieme pozemok aj odkúpiť, a to za reálnu cenu. Ak však má majiteľ nereálne požiadavky, štát potrebuje nástroj na to, aby vedel sanáciu vykonať,“ zdôraznil.
Dodal, že vo Vrakuni sa envirorezort nedokáže dohodnúť so štyrmi zo 16 vlastníkov takýchto pozemkov.
Zdĺhavé rokovania s vlastníkmi by podľa Sólymosa sanáciu nemali oddialiť o viac než dva, tri mesiace. Začať by sa mala ešte tento rok.
Odpad po Dimitrovke
Chemická skládka z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava - Ružinov a Vrakuňa na ploche cca 4,65 hektára.
V rokoch 1966-1980 tu uložili viac ako stotisíc kubických metrov odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov.
Na sanáciu majú použiť metódu enkapsulácie, ktorou obsah skládky izolujú od okolitého prostredia. Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky.
