Keď nejakú budovu v Bratislave zahalia lešením, neveští to nič dobré.
Jednak u nás býva zvykom, že sa obmedzí pohyb chodcov bez náhrady. Namiesto bezpečného chodníčka na vozovke, na aký sme zvyknutí v iných krajinách, len tabuľa „Prejdite na druhú stranu“, často ani to.
A potom, človek nikdy nevie, čo po rekonštrukcii z budovy ostane.
Po škandále okolo hotela Danube už nás asi neprekvapí nič a vizualizácie berieme naozaj s nadhľadom. Aj preto som s napätím sledovala lešenie zahaľujúce budovu sporiteľne na Dunajskej, dielo architekta Juraja Tvarožka.
Chodila som okolo neho peši po cyklotrase, lebo samozrejme, inú možnosť nám nenechali.
Teraz však lešenie zmizlo a ja som si vydýchla. Budova vyzerá ako nová! Teda, vlastne ako stará! Fasáda je rovnaká, len čistučká.
A rýchly pohľad do vestibulu budovy zažehnal ďalšiu obavu, aj unikátny ónyx, jediný na našej ulici, je na svojom mieste.
