Najväčší barokový obraz visí u františkánov

STARÉ MESTO. Od polovice decembra je františkánsky kláštor v Bratislave domovom najnovšej pýchy Galérie mesta Bratislavy (GMB), zrekonštruovaného monumentálneho obrazu Kráľovná anjelov.

„Je to špičkové dielo z obdobia vrcholného baroka. Navyše je to najväčší barokový obraz na Slovensku,“ uviedol Ivan Jančár, riaditeľ Galérie mesta Bratislavy (GMB) počas slávnostného predstavenia zreštaurovaného obrazu. Olejomaľba má takmer 30 štvorcových metrov.

Pochádza približne z rokov 1730 - 1740 a nie je to práca jedného majstra, ale, ako to v tom čase bývalo zvykom, celej umeleckej dielne. Ktorá to bola, ostáva stále otvorenou otázkou. Odborníkom sa nepodarilo zistiť ani to, pre aký kostol či kláštor bol obraz namaľovaný.

Barokový obraz Kráľovná anjelov. (11 fotografií)

Ikonografia obrazu

Výnimočná je aj ikonografia obrazu. Je mnohovrstvová a spája viaceré témy.

V hornej tretine v strede tróni na oblaku Panna Mária v náručí s Ježiškom, ktorý šípom usmrcuje diabla v podobe hada. Nad ňou je žehnajúca polovičná postava Boha Otca s holubicou symbolizujúcou Ducha Svätého. Vedľa Madony kľačí deväť anjelov, štyria po jej pravej strane a päť po jej ľavej strane. Predstavujú deväť anjelských chórov ako cherubíni, serafíni a ďalší.

V dolnej polovici sú tri veľké postavy archanjelov.

„Úplne vľavo je postava archanjela Rafaela, ktorý sprevádza, a preto je patrónom pútnikov a cestujúcich. V strede je archanjel Gabriel, ktorého atribútom je slovo, keďže zvestoval Panne Márii, že bude matkou Božieho Syna. Úplne vpravo je najdominantnejšia postava archanjela Michala, ktorý je bojovníkom proti zlu a na obraze nad ním víťazí,“ ozrejmil Jozef Čirák, predstavený františkánskeho kláštora v Bratislave.

Ikonografia naznačuje, že objednávateľom diela aj miestom jeho určenia bol kláštor alebo kostol zasvätený Kráľovnej anjelov, resp. rehoľa, pre ktorú bola mariánska úcta podstatnou súčasťou spirituality. Viac sa zatiaľ nepodarilo zistiť.

Odborníci doteraz našli len čiastkové analógie k obrazu z talianskeho prostredia. Na maľbe Sebastiana Ricciho (1659-1734) objavili takmer identické zobrazenie archanjela Rafaela. V čase vzniku obrazu bolo bežné, že umelci pracovali s rozšírenými grafickými predlohami. Buď sa nimi voľne inšpirovali alebo jednotlivé postavy či celé scény z grafických listov vkomponovali do obrazov.

Obrazu dominuje „anjelská“ téma, galéria si preto dovolila zmeniť jeho názov na Kráľovnú anjelov, po latinsky Regina Angelorum z pôvodného komplikovanejšieho - Panna Mária ako ochrankyňa padlých a mŕtvych.

„Čo sa týka umelecko-historického výskumu obrazu, máme stále viac otázok ako odpovedí. Dúfame, že jeho sprístupnenie podnieti ďalší výskum a čoskoro dostaneme na naše otázky aj adekvátne odpovede,“ povedala Jana Luková, kurátorka GMB.

Dlhá cesta k obnove

Kurátorka Jana Luková narazila na obraz v roku 2009. Ležal na polici v depozitári GMB v Devínskej Novej Vsi zvinutý ako koberec a bol vo veľmi zlom stave.

„Nikdy by mi nenapadlo, že raz bude predo mnou v tejto podobe a že bude môcť byť prezentovaný aj verejnosti,“ povedala Jana Luková počas vernisáže 12. decembra 2017.

Dovtedy bol obraz známy len z čiernobielych fotografií a vedeli o ňom, že bol vystavený v takzvanom cirkevnom múzeu v bývalom kostole klarisiek v Bratislave. Zriadilo ho Múzeum mesta Bratislavy a oficiálne sprístupnili verejnosti v júni 1944. Bolo v ňom sakrálne umenie, ktoré v týchto priestoroch bolo aj predtým a ďalšie zbierkové predmety z vlastníctva Múzea mesta Bratislavy.

„Podľa dobových fotografií a popisu z vtedajšej tlače vieme, že obraz bol na južnej stene chrámovej lode,“ ozrejmila Jana Luková.

Článok z dobovej tlače pomohol pokročiť aj v odhaľovaní histórie obrazu.

„Maľbu opisuje v apríli 1944 iniciátor koncepcie múzea dr. Ovídius Faust ako pôvodný majetok kláštora, ktorý našli úplne zničený na zemi. Pôvodnú podobu mu vrátili v štyridsiatych rokoch reštaurátori Štefan Allo a Béla Marx,“ ozrejmila Jana Luková.

To vyvracia pôvodnú domnienku, že obraz počas vtedajších akvizícií pre múzeum kúpil dr. Faust. Z článku sa však nedá určiť, odkiaľ obraz pochádza, či visel v klariskách aj pôvodne alebo či ho sem doviezli z iného kostola alebo kláštora.

„Keď Jozef II. v roku 1782 zrušil niektoré kláštory, vrátane klarisiek, diela z viacerých zrušených kláštorov doviezli práve sem,“ ozrejmila Jana Luková.

Cirkevné múzeum fungovalo len pár rokov. Po druhej svetovej vojne a víťazstve socializmu ostal kostol opustený. Cez rozbité okná na obraz pršalo a na jeho hornej časti sedávali vtáci, o čom svedčila hrubá vrstva exkrementov. To trvalo minimálne do roku 1960. Do zbierok GMB sa obraz dostal administratívnym prevodom v roku 1965 spolu s ostatnými dielami z cirkevného múzea.

Expozíciu v klariskách neskôr zmenili a obraz spolu s ďalšími predmetmi putoval v osemdesiatych rokoch 20. storočia do depozitáru v Devínskej Novej Vsi. Tu ostal zvinutý, až kým sa ho GMB nepodujala znovu zreštaurovať a vystaviť. Peniaze na jeho opravu získala z grantov ministerstva kultúry.

Nový život obrazu

Samotné reštaurovanie trvalo od roku 2011 až do roku 2017. Vzhľadom na úctyhodné rozmery sa všetko dialo v sklade v Devínskej Novej Vsi. Reštaurátorkám Barbare Davidsonovej, Anne Gregovej a Zuzane Jakabovej poskytoval veľmi sparťanské podmienky a pracovať mohli len počas teplejších mesiacov. Aj preto sa reštaurovanie natiahlo až na sedem rokov.

Obraz najprv celoplošne podlepili kvôli stabilizácii a navinuli na vhodnejší valec s väčším priemerom. Potom ho očistili od exkrementov a postupne odstránili nepôvodné vrstvy náterov. Pritom sa ukázalo, že obraz kedysi kvôli jednoduchšiemu transportu necitlivo poskladali ako plachtu. Na hranách preloženia farebné vrstvy odpadli.

„Maľba bola napriek lokálnemu mechanickému poškodeniu dobre zachovaná,“ píše reštaurátorka Barbara Davidson v texte o procese reštaurovania.

Obraz po očistení nažehlili na nové plátno a až potom nasledovalo samotné reštaurovanie. Odstránili premaľby na obraze, vytmelili chýbajúce miesta a potom ich zaretušovali. Nakoniec obraz nalakovali.

Kam s obrazom?

GMB mala veľký záujem vystaviť svoju novú pýchu vo svojich priestoroch, ale pre obraz takých monumentálnych rozmerov nemala dostatočne veľkú stenu. Oslovila viacero inštitúcií, od všetkých dostala košom. Svoj nový domov obraz napokon našiel vďaka františkánom v kaplnke svätého Jána evanjelistu. Je súčasťou ich kláštora a stojí priamo oproti Mirbachovmu palácu, jednému z výstavných priestorov GMB.

„Sme veľmi vďační. Tento unikátny monumentálny obraz nielen skrášľuje tento priestor, ale pripomína aj františkánsku tradíciu,“ ozrejmil Jozef Čirák, predstavený kláštora.

Panna Mária ako Kráľovná anjelov má totiž vo františkánskej tradícii veľmi významné miesto. Najobľúbenejším miestom sv. Františka z Assisi, zakladateľa rádu, bola kaplnka Porciunkula, vzdialená asi štyri kilometre od Assisi a zasvätená Panne Márii anjelskej. V roku 1226 sv. František v kaplnke aj zomrel. Dnes je súčasťou katedrály, ktorá je zasvätená Panne Márii anjelskej a považuje sa za centrum františkánskeho rádu.