BRATISLAVA. Dielo najvýznamnejšieho predstaviteľa architektonickej avantgardy na Slovensku, ktorý významne zmenil tvár hlavného mesta pripomína výstava Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta. Jeho dielo predstavujú na 2. poschodí Esterházyho paláca.
"Je najdôležitejším reprezentantom modernej architektúry prvej polovice 20. storočia nielen v slovenskom, ale aj európskom kontexte, do ktorého sa zreteľne zapísal svojimi dielami a teoretickou spisbou, publikovaním v prestížnych európskych časopisoch," priblížila kurátorka výstavy Henrieta Moravčíková architekta.
Ako bohatý ľavičiar postavil funkcionalistickú Bratislavu Čítajte Tvorba Friedricha Weinwurma (1885-1942) zásadným spôsobom načrtla program sociálnej štátom podporovanej výstavby v Československu: "Bol prvým, kto fyzicky vytvoril minimálny byt - sociálne bývanie. Paradoxne, táto jeho angažovanosť v ľavicových kruhoch sa nakoniec podpísala aj pod jeho dramatický životný osud."
Friedrich Weinwurm sa narodil na Záhorí v Borskom Mikuláši v židovskej rodine. Strednú školu absolvoval na bratislavskom lýceu. Architektúru študoval v Berlíne a Drážďanoch.
Viac ako 25 rokov života vytvoril spolu s Ignácom Vécseiom (od roku 1924 v spoločnom ateliéri) len v Bratislave desiatky významných stavieb, čím prispel k formujúcemu sa "veľkomestskému" imidžu novej slovenskej metropoly. Okrem Bratislavy pôsobil v Žiline, ale aj v ďalších lokalitách Slovenska.
Jeho dielo ostalo nedokončené, pre svoj pôvod bol prenasledovaný režimom Slovenského štátu. Bol väznený a počas úteku pravdepodobne pri prechode hraníc štátu zmizol bez stopy.
V Bratislave vytvoril dva ikonické projekty - obytné súbory Unitas a Nová doba, ktoré reprezentovali koncepciu minimálneho bytu.
"Architekti sa v tej dobe usilovali nájsť také rozmery a dispozíciu bytu, ktorá by sa dala lacno postaviť a bola by súčasne vyhovujúca pre pracujúcu triedu, ale pritom poskytovala vysoký štandard bývania," vysvetlila s tým, že Weinwurm sa podpísal aj pod revolučný spôsob stavania.
"Dovtedy sa v meste stavali bytové domy v blokoch. Toto sú prvé bytové domy, ktoré otvorili bloky, stiesnenú zástavbu mesta 19. storočia nahradili zelenými plochami, ktoré mali byť zaliate slnkom, hygienické, mali poskytnúť obyvateľom zdravý život."
Weinwurm sociálnymi projektmi menil spoločnosť, ale navrhoval aj funkcionalistické vily.
"Prácou pre československú buržoáziu realizoval svoju predstavu o modernej architektúre v tej najčistejšej podobe. Jeho vily, napríklad Vila Lengyel v Bratislave, často boli hranice prekračujúcimi koncepciami, ktoré ukazovali novú cestu v bývaní aj pre ostatných architektov. Jeho dispozičné riešenia, formálne prístupy prebrali generácie architektov," podčiarkla kurátorka výstavy.
Vila Lengyel. (zdroj: wikimedia/cc/kizakova)Pevnou súčasťou Weinwurmovho ponímania architektúry sa stali racionalizácia prevádzky, tomu zodpovedajúci pôdorys, účel odrážajúca forma. Využíval tiež moderné technológie - napríklad oceľové okná, ktoré vynašiel, nové typy omietok, izolácií, nové podlahy či umelé povrchy, ktoré aplikoval v interiéri.
Moravčíková vydala v roku 2014 monografiu Friedricha Weinwurma, prvý ucelený obraz o živote a diele architekta. Výstavou chce aktualizovať jeho tvorbu a doslova ho sprítomniť v dnešnej dobe. Preto návštevníci SNG nenájdu v expozícii spomienkové osobné predmety.
Výstava ukazuje prácu architektov v minulosti, ako premýšľali a o čo im v dielach išlo.
"Chceli sme zachytiť aj atmosféru diel aká je dnes, preto sme využili súčasné fotografie Olje Triaška Stefanovič, ktoré vynikajúcim spôsobom zachytávajú udržateľnosť architektúry, ona aj keď starne, starne do krásy," doplnila k výstave, ktorej súčasťou sú aj reakcie dobovej kritiky na Weinwurmovu tvorbu. Spôsob architektovho myslenia prezentujú pôvodné Weinwurmove texty, ktoré nahovoril (aj v nemčine) Michal Hvorecký.
Obytný súbor Nová doba. (zdroj: wikimedia/cc/wizzard)Na výstave sú tiež modely architektonických diel, ktoré zhotovili poslucháči Fakulty architektúry STU. Diváci môžu obdivovať aj oceľové okno, ktoré Weinwurm vymyslel pre bratislavské zámočníctvo Kraus, a ktoré sa od roku 1929 až do konca ČSR úspešne používalo po celej krajine.
"Na svetovom kongrese modernej architektúry v Bruseli v roku 1931 bolo vyhlásené ako jedno z najlepších okien v Európe," podčiarkla kurátorka.
Tému tvorby ľavicovo orientovaného intelektuála uzavrela slovami: "Friedrich Weinwurm zmenil zásadným spôsobom tvár Bratislavy, a zmenil aj uvažovanie o meste. Celý život sa angažoval, písal, pôsobil vo všetkým možných komisiách. Robil všetko preto, aby Bratislave z architektonického a urbanistického hľadiska pomohol stať sa moderným mestom."
Výstava potrvá do 20. mája. Otvorená je denne okrem pondelka od 10.00 do 18.00, vo štvrtok od 12.00 do 20.00 h.
