BRATISLAVA. Hlavné mesto čakalo z výberu miestneho poplatku za rozvoj v roku 2017 väčší objem peňazí, ako bolo reálne vyzbieraných.
Bratislavské mestské časti zaslali k 31. decembru 2017 mestu 252.000 eur.
"Predpokladaný odhad celkovej sumy, spolu za mesto aj mestské časti, sa očakával v rozmedzí päť až osem miliónov eur," povedala hovorkyňa Bratislavy Zuzana Onufer.
V tejto súvislosti pripomenula, že správa poplatku je podľa novelizovaného zákona v Bratislave kompetenciou mestských častí, ktoré v priebehu roka 2017 prijali vlastné všeobecne záväzné nariadenie (VZN) a z príjmu si ponechávajú 68 percent, 32 percent z vybranej sumy odvádzajú magistrátu.
Príjem z poplatku môžu samosprávy investovať do sociálnej, školskej, kultúrnej i športovej infraštruktúry, ale aj na výstavbu komunikácií či rozvoj zelene.
Nižšiu sumu vybraného rozvojového poplatku v porovnaní s predpokladmi skonštatoval aj starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý. Jedna zo štyroch najväčších mestských častí vybrala približne 60.000 eur.
"Vývoj výberu tohto poplatku závisí od záujmu potenciálnych investorov stavať, tiež od toho, či pre svoje projekty získajú v danom roku stavebné povolenie," skonštatoval Kusý.
V roku 2018 ráta v Novom Meste s vyšším výberom. "Už teraz sme vyrubili poplatok vo výške 30.000 eur," informoval.
Najviac peňazí za miestny poplatok za rozvoj vyrubil v roku 2017 Ružinov - 501.375 eur.
"Financie získané z poplatku za rozvoj budú rozdelené v zmysle zákona. Do rozpočtu budú zapojené na základe schválenia miestneho zastupiteľstva," uviedla hovorkyňa mestskej časti Marianna Šebová.
Mestská časť Bratislava - Staré Mesto vybrala na poplatku za miestny rozvoj za rok 2017 sumu 108.675 eur, po odpočítaní podielu pre hlavné mesto získala 73.899 eur.
"Do fondu na obnovu chodníkov sme z tejto sumy odviedli 14.779,80 eura, zvyšných 59.119,20 eura alokujeme v rámci fondu z poplatku za miestny rozvoj," uviedla hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková.
V Petržalke sa za rok 2017 poplatok za rozvoj týkal ôsmich projektov. "Vybraná suma predstavuje necelých 92.000 eur," informovala Silvia Vnenková z oddelenia komunikácie s verejnosťou.
O konkrétnom použití prostriedkov z poplatku rozhoduje Rada fondu rozvoja zložená z poslancov miestneho zastupiteľstva.
"Rada síce už zasadala, ale závery sú zatiaľ len predbežné. Konkrétne by sa o nich malo hovoriť v júni," dodala Vnenková.
Vrakuňa a Dúbravka, ktoré patria medzi stredne veľké mestské časti Bratislavy, vybrali v roku 2017 na miestnom poplatku za rozvoj menšiu sumu. Príjem Vrakune, ktorá účinnosť poplatku zaviedla od 1. júla 2017, bol 15.580 eur.
"Výnos sa použije v roku 2018 na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich s rekonštrukciou parkovacích plôch mestskej časti a revitalizáciou verejne prístupného parku na pešej zóne," spresnil starosta Vrakune Martin Kuruc.
Do pokladnice bratislavskej Dúbravky priniesol v roku 2017 miestny poplatok za rozvoj 10.591 eur. Ide o peniaze, ktoré sú "nad plán", keďže mestská časť s týmto príjmom v roku 2017 nepočítala a ani ho nezahrnula medzi plánované príjmy v rozpočte. V rozpočte na rok 2018 je už očakávaný príjem z rozvojového poplatku zarátaný.
"Na základe predpokladaných vydaných právoplatných stavebných povolení počas roka 2018 predpokladáme príjmy vo výške 550.000 eur," uviedla hovorkyňa Dúbravky Lucia Marcinátová.
V rozpočte je i zadefinované použitie - najväčšia suma - 225.000 eur má ísť na projekty a výstavbu nových parkovacích miest.
Rača v roku 2017 vybrala na poplatku za rozvoj 69.897 eur, v rozpočte jej teda po odrátaní 32-percentného podielu pre hlavné mesto ostalo 47.530 eur.
"Sú deponované vo Fonde rozvoja Rače, kde sa akumulujú peniaze na rozvojové projekty," priblížila hovorkyňa mestskej časti Eva Miklánková.
Rača pre tento rok v rozpočte nepočíta s využitím týchto prostriedkov, ale, naopak, rozpočtuje výber ďalších. "O ich použití bude rozhodovať miestne zastupiteľstvo v procese prípravy rozpočtu na rok 2019 a ďalšie roky," dodala hovorkyňa.
V Záhorskej Bystrici priniesol miestny poplatok za rozvoj 118.000 eur, v roku 2018 očakávame príjem vo výške približne 200.000 eur.
"Peniaze z rozvojového poplatku plánujeme využiť v rámci prístavby dvoch tried v základnej škole, nadstavby dvoch tried a novej jedálne v škôlke, ako aj na financovanie športovej haly," uviedol starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa.
Nie všetky mestské časti poplatok vyberali. Okrem Podunajských Biskupíc, ktoré zavedenie rozvojového poplatku neschválili, sa poplatok nevyberal ani v bratislavskom Lamači.
"Venovali sme sa správnemu nastaveniu mechanizmu výberu, evidencie a rozdeleniu tohto príjmu medzi jednotlivé rozpočtové kapitoly, tak aby poplatok plnil zákonnú, rozvojovú funkciu," uviedol vicestarosta Lamača Lukáš Baňacký.
S kapitálovým príjmom za rozvojový poplatok v rámci tohto roku už katastrálne najmenšia mestská časť Bratislavy ráta, v rozpočte je plánovaná suma 120.000 eur.
