DEVÍN. Okolie hradného brala v Devíne čiastočne sprístupnili.Miestnu komunikáciu popod bralo kvôli bezpečnosti uzavreli ešte na jeseň minulého roka. teraz je pre návštevníkov otvorená, ale nie v celom rozsahu. Uviedla to starostka Devína Ľubica Kolková.
Čiastočné sprístupnenie komunikácie povolil aj statický posudok. Ten bol vypracovaný v rámci projektu Národná kultúrna pamiatka (NKP) Devín - sprístupnenie horného hradu verejnosti, II. etapa. V jeho závere sa okrem iného konštatuje, že uzatvorenú komunikáciu je možné otvoriť, avšak len na šírku bežného chodníka. Zároveň je potrebné ponechať zábrany ako prevenciu na zachytenie potenciálne padajúcich skalných úlomkov. Tak sa ešte koncom decembra začalo na ceste s čistiacimi prácami od kamennej sute a úpravou oplotenia podľa odporúčaní posudku.
Miestnu komunikáciu uzatvorili po tom, ako sa pri čistení hradného brala zistilo, že jedna časť historického muriva na skale je natoľko zvetraná, že hrozí jeho zosuv. Inkriminovaná časť sa nachádza oproti sútoku Dunaja a Moravy, nad komunikáciou pre peších. Zosuv hradného múru však podľa kompetentných nehrozil.
"Ale v rámci sanačných prác bolo nevyhnutné podľa statického posudku časť zvetraného muriva rozobrať a odstrániť aj so zemným zásypom, ktorý na múr tlačil z vnútornej strany," uviedol Peter Maliarik z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Bratislava. Murivo bolo podľa neho následne rozobrané ešte koncom minulého roka, ďalšie práce budú pokračovať, keď sa oteplí. "Vzhľadom na nevhodné klimatické podmienky je murovanie a všetky mokré procesy odložené dovtedy, kým nebude dostatočne teplo, aby boli začaté murárske práce," doplnil Maliarik.
Práce v rámci projektu II. etapy sprístupnenie horného hradu, konkrétne statického zabezpečenia odkrytých architektúr, boli schválené pamiatkarmi v októbri 2016. "Projekt statického zabezpečenia je schválený a postupuje sa podľa neho. Postup sanácie sa upravuje v priebehu iba minimálne podľa zistených nových skutočností," doplnil Maliarik.
Na obnove hradu sa okrem KPÚ podieľa hlavné mesto ako vlastník, Generálny investor Bratislavy (GIB) ako realizátor, zhotoviteľ - firma Hollstav a Múzeum mesta Bratislavy ako správca národnej kultúrnej pamiatky.
