Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Dnes by sme povedali, že Ľudovít Štúr sa dostal do reálnej vysokej politiky na konci októbra roku 1847, keď získal mandát zastupovať mesto Zvolen na uhorskom sneme. V tom čase zasadal v Prešporku, dnešnej Bratislave.
Zrejme na podporu svojho zvolenia sa vzdal aj financií, ktoré mu za účasť na sneme prislúchali, a už týždne predtým svoje revolučné postoje prezentoval na stránkach Slovenských národných novín.
Cvernovku zmenilo znárodnenie na Emdéžetku Čítajte V rozprave na sneme povedal: „My chceme slobodu; to je náš cieľ a svätá naša túžba... Naostatok aj svätá vec človečenstva nás na to vyzýva, ak sme zásadu oslobodenia ľudu raz už vyslovili...
Podľa môjho náhľadu stojíme na hraničnej čiare dvoch vekov, a síce jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivým osobám a kastám dávali, druhého svitajúceho... Buďme teda na to, aby sme za tým neostali, čo už inde svitá a čo je požadovaním nášho stoletia.“
Štúrovo pôsobenie na sneme pripomína aj pamätná tabuľa na stene dnešnej Univerzitnej knižnice.Po vystúpení sa Štúrovi dostalo nielen ovácií, ale Peter Kellner Hostinský spomínal, že keby na snem neboli prišli študenti a mešťania slovenskí, ktorí mu chceli „čestikovať“ (vzdávať česť), prešporskí maďarónski juráti by sa s nim boli vyrovnali po svojom“. Teda – dostal by nakladačku.
Dnes často nevidíme súvislosti a ani rozdiely medzi nevoľníctvom a poddanstvom. Možno povedať, že ostrá forma podriadenosti, a teda aj neslobody osoby nižšieho stupňa osobe nadriadenej – nevoľníctvo (ako sa sformovalo po Dóžovom povstaní), bola zrušená cisárom Jozefom II. Poddanstvo je miernejšia forma takejto podriadenosti a v tomto období šlo práve o jeho likvidáciu.
Na zasadnutiach uhorského snemu Ľudovít Štúr nebojoval len za národnú slobodu Slovákov či za rovnoprávnosť a uznanie jazyka, ale bojoval za zrušenie poddanstva a občiansku rovnoprávnosť ako málokto z jeho vtedajších súčasníkov.
Dóm sv. Martina ukrýva vzácne relikvie Čítajte Francúzska revolúcia rezonovala, Deklarácia práv človeka a občana uznala právo na slobodu, vlastníctvo, bezpečnosť a odpor proti útlaku.
Tieto práva však neboli považované za absolútne, preto bolo treba stanoviť ich medze. Súčasne sa všetky panovnícke domy triasli pred tieňom gilotíny, ale ako to už býva, všetci sú si rovní, no niektorí sú rovnejší a slobodnejší.
Štúrov prínos k oslobodeniu človeka rezonuje o to silnejšie, keď si uvedomíme, že v tom istom čase sa síce Abraham Lincoln staval proti inštitútu otroctva, ale súčasne deklaroval:
„Dnes sa rovnako ako predtým zasadzujem proti tomu, aby medzi bielou a čiernou rasou bola nastolená akákoľvek forma sociálnej a politickej rovnosti. A pretože bieli a farební nemôžu žiť v rovnosti, ale napriek tomu zostávajú spolu, musia existovať nadriadení a podriadení, a ja sa zasadzujem ako každý iný o to, aby nadradené postavenie bolo prisúdené bielej rase.“
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte
