Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Počiatkom minulého storočia sa dnešná Bratislava stala dôležitým priemyselným centrom Uhorska. Postupne v meste vznikli nové továrne a vyše 50 z nich už vtedy zamestnávalo viac ako 5000 zamestnancov.
Elektráreň, Dynamitka, rafinéria minerálnych olejov Apollo, Siemens, Danubius – Electric, v Petržalke Matador a Smaltovňa, Rothova továreň na patróny, ktorá dala meno dnešnej Patrónke, Kühmayerova výroba epoliet v siedmom mlyne pri Červenom moste či pivovar Stein a sladkosti od Stollwerku.
K nim v roku 1900 pribudla Cvernová továreň neďaleko Trnavského mýta. Nite a niťové produkty sa tu začali vyrábať 17. januára 1902.
Ferdiš Juriga mal búrlivú povahu. Čítajte Už na konci 19. storočia mali rakúski podnikatelia v Prešporku veľkoobchod s cvernami a krátkym tovarom. S rozvojom textilného a odevného priemyslu bol preto vznik továrne s takýmto výrobným programom logický. Podnik, pre ktorý sa ujal ľudový názov Cvernovka, založili Josef Salcher a Georg Richter v spolupráci so známou škótskou rodinnou firmou Coatsovcov.
Výstavbu novej továrne zverili miestnej firme podnikavého baróna Adolfa Pittela a stavebného inžiniera Victora Brausewettera. V roku 1880 v meste vybudovala kanalizačný systém a v tom čase stavala po celej Európe.
Nová továreň zamestnávala vyše šesťsto zamestnancov, predovšetkým žien. Vyrábali bavlnené nite a vlnené cverny na kartónových cievkach a starší si ešte určite pamätajú aj nite na drevených špulkách.
V dvadsiatych a tridsiatych rokoch smerovali výrobky z Bratislavy do mnohých krajín Európy, postupne podnik rozširoval sortiment o nite na vyšívanie, háčkovanie, štopkacie priadze. V strednej Európe bol prvým podnikom s takou širokou ponukou a takým pestrofarebným sortimentom šijacích nití.
Po znárodnení bola továreň premenovaná na Závody Medzinárodného dňa žien, medzi Bratislavčanmi bežne nazývaná Emdéžetkou. Bola to zlatá éra podniku, zamestnával až 2500 pracovníkov, spracovával bavlnu zo sovietskej Strednej Ázie a výrobky s obchodným názvom Squirrell – Veverička mali popredné miesto na svetovom trhu.
Kráľ Žigmund povolil Prešporku používať mestský znak Čítajte V deväťdesiatych rokoch sa Emdéžedka pretransformovala na BCT – Bratislavskú cvernovú továreň, až napokon v roku 2004 výrobu definitívne zastavili.
Komplex budov na Trnavskej ceste zostal najzachovanejším továrenským areálom v meste. Okrem niekoľkých dostavieb si zachoval svoj historizujúci štýl, ktorému dominoval staroružový objekt pradiarne so štyrmi vežičkami v rohoch. Tie zlepšovali statiku budovy pri zaťažení výrobných hál veľkými pradiarenskými strojmi a navyše evokovali štvorvežovú podobu Bratislavského hradu.
Po desaťročiach chátrania prišla iniciatíva na zveľadenie kultúrnej, spoločenskej a materiálovej hodnoty bývalého priemyslového areálu. Lenže nadšenie narazilo na byrokraciu...
