Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Pri nástupe Jána Almužníka do biskupského úradu v egyptskej Alexandrii v nej bolo sedem kostolov. Keď odchádzal, bolo ich desaťnásobne viac, navyše k nim pribudli nemocnice, chudobince i starobince.
Budúci svätec pochádzal z Cypru. Ako mladý muž dostal dobré vzdelanie, oženil sa a mal tri deti. Keď však ovdovel a zomreli aj jeho tri deti, zasvätil život Bohu a skutkom milosrdenstva. Preto mu k menu začali pridávať titul Almužník.
Podľa legendy dal svojim kňazom v Alexandrii príkaz: „Choďte po meste a spíšte mená všetkých mojich pánov, nevynímajúc ani jedného.“
Korunovačné klenoty získal, no kráľom sa nestal Čítajte Koho tým myslel, im vysvetlil: „Tých, čo ich voláte žobrákmi a chudobnými, ja volám pánmi. Naozaj ich za takých považujem, lebo oni nám môžu pomôcť do neba.“
A keď ich spočítali, rozdelil medzi nich svoj majetok a tak dal bohatým osobný príklad, že rozdávať znamená viac ako dostávať.
Ján Almužník zomrel 11. novembra 619 na Cypre, odkiaľ aj pochádzal. V priebehu stáročí boli jeho telesné pozostatky viackrát prenášané a dostali sa aj do Kostola sv. Jána Krstiteľa v benátskej Bragore.
Na tamojšom hlavnom oltári je svätcova socha a obraz zobrazujúci prenesenie jeho pozostatkov. V inom benátskom kostole zasvätenom jeho patrocíniu je zas svätcov obraz namaľovaný samotným Tizianom.
Ferdiš Juriga mal neskrotnú povahu Čítajte Neskôr sa jeho pozostatky dostali do Carihradu. Ako symbol dobrej vôle ich turecký sultán pri korunovácii daroval Matejovi Korvínovi a uložili ich v kráľovskej kaplnke na Budínskom hrade.
Vzťahy s Turkami sa však zhoršili a po porážke uhorského vojska v bitke pri Moháči sa pred ich postupom zachraňovalo, čo sa dalo - korunovačné klenoty, cennosti i pozostatky sv. Jána Almužníka.
Relikvie sa ocitli v dnešnej Bratislave, z ktorej sa stalo korunovačné mesto uhorských kráľov.
Pri dóme sv. Martina dal ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy vybudovať kaplnku a 23. januára 1632 v nej slávnostne inštalovali relikvie sv. Jána Almužníka.
Kaplnka (vľavo od hlavného oltára) je koncipovaná ako svätyňa na uloženie relikvií, postavili ju na mieste pôvodnej gotickej sakristie v duchu viedenského barokového klasicizmu a patrí k najvýznamnejším barokovým architektúram u nás.
Za honosným vstupným štukolustrovým portálom a anjelmi sú pozostatky uložené v ozdobnej presklenej rakve a freska v kopule cnosti významných cirkevných hodnostárov pochovaných pod kaplnkou.
Za sódovku vďačímej benediktínovi Jedlíkovi Čítajte Sochárskou výzdobou kaplnky poverili Juraja Rafaela Donnera, autora hlavného oltára v chráme, z ktorého sa v Bratislave zachovalo súsošie sv. Martina so žobrákom.
Prenesenie pozostatkov svätého Jána Almužníka bolo veľkolepou cirkevnou slávnosťou a v čase morových epidémií ich nosili v procesiách po meste ako vážnu protimorovú relikviu.
Ján Almužník je uctievaný ako svätec nerozdelenej cirkvi a Bratislavská arcidiecéza časť jeho zachovaného tela poskytla zástupcom pravoslávnych cirkví z Cypru, Grécka, Ukrajiny i Ruska.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte
