K bratislavskej zime už neodmysliteľne patria klziská na Primaciálnom a Hviezdoslavovom námestí.
V čase, keď mrzne, je to nádhera. Deti šantia, tínedžeri randia aj dospelí si občas dajú povedať.
No v čase januárových dažďov je to bieda. Klziská pokryté mlákami zívajú prázdnotou.
Nechápem jednu vec, prečo v čase, keď klziská pre počasie nefungujú, nevypínajú aj hudbu. Človek ide po vyľudnenom námestí a z reproduktorov sa valí zbytočne hlasná popová hudba, prípadne v ešte horšom prípade vianočné hity, aj keď je dávno po troch kráľoch.
Táto hudba je fajn, keď ju sprevádza jasot korčuľujúcich. Môže ľuďom pomôcť vytvoriť atmosféru, môžu sa cítiť ako v americkom filme. No ako soundtrack k dažďu je to výsmech.
Odrhovačky nám zimu neskrátia. Mesto má svoje zvuky a netreba ich prehlušovať. Cupot dažďových kvapiek síce nabáda na zimný spánok, ale čo už lepšie sa dá v tomto období robiť.
