BRATISLAVA. Pasáž ako urbanistický prvok je znakom veľkomestskej štruktúry. Vznikla začiatkom 19. storočia v Paríži a v Londýne, keď už tieto mestá dosahovali miliónové parametre.
V tomto storočí sa kládli základy väčšiny svetových veľkomiest. Bratislava však práve vtedy stratila spoločenský význam a upadala na úroveň romantického viedenského predmestia.
Zlatá éra pasáží končila vo svete pred prvou svetovou vojnou. V Bratislave sme vtedy nemali žiadne mestské štvrte, kde by boli pasáže. O tých prvých v hlavnom meste môžeme preto hovoriť až v dvadsiatych rokoch minulého storočia.
Najznámejšie pasáže
Na začiatok si definujme, čo pasáž vlastne je. Ide o presklenú pešiu ulicu vloženú do urbanistickej štruktúry, ktorá zlepšuje komunikáciu v meste, zjednodušuje pohyb chodcov, chráni pred nepohodou a súčasne poskytuje komfortný pobyt a komerčnú úspešnosť majiteľom obchodov.
Ich výstavba začala byť v mestách aktuálna po náraste mestských blokov. Vo svetových veľkomestách tak vznikli nádherné pasáže, ktoré sa stali viacpodlažnými vnútroblokovými ulicami s luxusnými obchodmi a kaviarňami.
Za najveľkolepejšie na svete sa považujú Galerie Vittorio Emmanuele II. v Miláne, ktoré prepájajú námestie La Scala s námestím milánskeho Dómu. Dokonca ešte extrémne vyššie sú Galerie Umberto I. v Neapoli.

Situácia v Bratislave sa začala pomaly meniť po zbúraní hradieb koncom osemnásteho storočia. V tomto období síce nevznikol žiadny významný urbanistický koncept, ktorý by naznačil vývoj mesta, no vzniknuté priestory námestí bolo potrebné integrovať do historickej štruktúry mesta.
Zvyškové priestory za hradbami sa totiž postupne menili na trhoviská, z ktorých sa časom stali námestia. Ich reťazec sa tiahne od Rybného cez Hviezdoslavovo námestie, Námestie SNP a Hurbanovo námestie.
Okrem historického jadra vznikala koncom storočia a po prvej svetovej vojne aj nová zástavba na obvode jadra mesta. No a v týchto nových štvrtiach zo začiatku dvadsiateho storočia už vznikli vhodné podmienky na vytváranie pasáží.
Námestie SNP rozšírili pasáže
Bratislavské pasáže zažili krátke obdobie „lesku“ iba v medzivojnovom období za prvej Československej republiky. Boli väčšinou jednoduché a teda jednopodlažné. Tie najnoblesnejšie vznikali vo funkcionalistických objektoch. Ich sláva končila arizáciami a zoštátnením v dobách totalitných režimov.