Keď sa spomenie Kamenné námestie, okrem Tesca mnohým napadne ošarpaný priestor, ktorý absolútne nevyužíva svoj potenciál. Aj mne.
Napriek tomu ho odjakživa považujem za centrum centra. Spája sa mi s ním viac spomienok ako s titulovaným „stredom“ mesta – Hlavným námestím.

Začiatky si vybavujem s čokoládovo-citrónovou zmrzlinou, ktorú mi mama kupovala po nákupoch v obrovskom oddelení galantérie v K-marte. Neskôr sme sa so spolužiakmi z Gamče stretávali pri kameni pod zvonkohoru. A viacerých spolužiakov z vysokej len pár ulíc od námestia sa zas podstatná menšina nás Bratislavčanov snažila odnaučiť od spojenia „idem pri Tesco“. Teraz neďaleko neho pracujem.
Zatiaľ čo všetko vôkol sa menilo, námestie vyzerá stále rovnako. V snahe skultúrniť ho vlani aspoň lavičkami, pribudlo na ňom iba viac bezdomovcov.
Pár ďalších lavičiek, kvetináčov a košov mu preto nepomôže. Treba ho prestavať nanovo a pritiahnuť naň, do centra, ľudí.