Keď sa na Bratislavu pozrieme zvysoka, s patričným nadhľadom, je to parádne mesto. Má všetko, čo má mať.
Kľukatí sa cezeň rieka, uprostred neho sa na kopci týči hrad so štyrmi vežami, má hory, nížiny, bohatú históriu a unikátnu polohu. Už len tieto parametre mu dávajú jasný potenciál na rozvíjanie predností.
Jedna vec je však to, čo mu leží pri nohách, druhá ohnúť sa k tomu a vyťažiť z toho, čo sa dá. A tu nastáva problém. Niektorí správcovia mesta totiž akoby mali problém s kolenami. Nie a nie sa zohnúť. Zato nosy majú často precízne vztýčené k oblohe. Akoby čakali, že im budú šepkať hviezdy.
Bratislava však už nepotrebuje vizionárov, ale pracanta. Želám jej preto do nového roka, aby získala hospodára, ktorý jej prinesie výsledky. Nie zelené machule na cestách, ktoré sa vydávajú za cyklotrasy, ale také, ktoré ju posunú tam, kam si zaslúži a patrí.
Po tých rokoch by už bola takého hodná.
