Článok pokračuje pod video reklamou
Znovuobnovenú električku na Špitálskej vnímam ako luxus, lebo na jej samozrejmosť som už akosi pozabudla.
Bývala to kedysi moja trasa, roky som ňou chodievala na gymnázium v Ružinove. Vystupovávala som cestou domov každý deň na zastávke pri Dvoch levoch, a tá už neexistuje.
Neraz som aj zabudla vystúpiť, začítaná, zamyslená, alebo zahĺbená do rozhovoru s kamoškou. Museli sme sa potom prejsť z Jesenského.
Mne tá zastávka pri Dvoch levoch bude chýbať. Ale nie preto, že by som nezvládla prejsť domov z Amerického alebo Kamenného námestia. Jednoducho preto, lebo sa jej zrušením vymazáva kus pamäti mojej mladosti.
Viem, že je to v živote človeka normálne, mesto, v ktorom vyrastáme, nemôže zostať rovnaké celý náš život. Ale za touto zastávkou mi bude smutno.
Nestihla som sa s ňou ani rozlúčiť, len som si jedného dňa všimla, že tam nie je a prečítala si v tlači, že už tam ani nebude.
Česť jej pamiatke.
