STARÉ MESTO. Tradíciu stavania betlehemov zaviedol svätý František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov. Jasličky s Ježiškom sa dnes vyrábajú z dreva, novinového papiera aj včelieho vosku.
„Živý betlehem, teda scénu narodenia Ježiška spolu s Máriou a Jozefom zinscenoval sv. František na Vianoce v roku 1223 v talianskom mestečku Grecciu. Chcel na vlastné oči vidieť a prežiť narodenie Spasiteľa a sprostredkovať tento zážitok aj iným. Tiež chcel upozorniť na chudobu a biedu, v akej sa to odohralo,“ vysvetlil brat František z františkánskeho kláštora v Bratislave históriu betlehemov.
Tento zvyk sa neskôr rozšíril po celom svete a v kostoloch sa začali stavať honosné scény narodenia Ježiška v životnej veľkosti.
Panovníkovi Jozefovi II. sa však nepáčilo, koľko peňazí sa do nich investuje a koncom 18. storočia ich v kostoloch zakázal stavať.
„Tento zákaz možno paradoxne spôsobil masový rozvoj ľudových betlehemov, pretože ľudia si jeho maličké verzie začali stavať sami doma. Téma narodenia dieťaťa je ľuďom veľmi blízka a pre kresťanov má betlehem ešte o to väčší význam, že ide o narodenie Spasiteľa,“ ozrejmil brat František.
Tradícia stavania betlehemov pokračuje dodnes a františkáni sa snažia jej rôzne podoby priblížiť aj betlehemskou výstavou. V predvianočnom období ju organizujú už piatykrát.
V krížovej chodbe svojho kláštora tento rok pod názvom Ježišov príbytok uprostred národov vystavujú 44 betlehemov z rôznych kútov sveta.
Banánové listy, tekvica aj jurta
Na roráty u františkánov si treba privstať Čítajte „Za ten čas, čo pravidelne organizujeme výstavu betlehemov, sme získali do zbierky množstvo exemplárov. Vystavujeme tiež požičané betlehemy,“ ozrejmil brat František, jeden z organizátorov.
Betlehemy im prinášajú z misií či zo svojich ciest po svete spolubratia františkáni alebo školské sestry sv. Františka. Ďalšie im požičiavajú zberatelia či ľudoví umelci z celého Slovenska.
„V prvej vitríne je z dreva vyrezané Jezuliatko priamo z Betlehemu, teda miesta, kde sa to všetko začalo,“ povedal brat František. Okrem neho v nej vystavujú detail obrazu Vianoce v Grecciu od Piera Casentiniho s vyobrazením sv. Františka s Ježiškom v náručí a betlehemy z pálenej hliny z Assisi a Ríma.
V ďalších vitrínach sú scény jasličiek s Ježiškom z exotickejších krajín.
„Betlehem v lastúre je z Japonska a perleťový betlehem nám poslali sestry klarisky z Filipín. Máme tu tiež betlehem v tekvici aj z banánových listov, oba z Afriky,“ ozrejmil brat František.
Voľba materiálu ale aj stvárnenie betlehemov odrážajú prostredie, v ktorom ich tvorcovia žijú. Scéna narodenia Ježiška z Kirgizstanu je z plsti a tvorí ju typická jurta. Rysy tváre Márie a Jozefa na vyobrazení svätej rodiny z Kórey sú ázijské a krajinu pôvodu pripomína aj ich oblečenie.
Veľa z vystavených exemplárov sú miniatúry. Sú jednoduchšie na prenos a aj na získanie. „Máme tu indiánsky betlehem v zápalkovej škatuľke, kovový v mramorovej dutinke či indický v maličkej sklenej flaštičke,“ ukazuje brat František.
Brat František. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)V škrupinke aj z novinového papiera
Ďalšie vitríny sú venované ľudovým umelcom zo Slovenska.
„Autorom betlehemov v škrupine vlašského orecha a kokosového orecha je ľudový umelec Pavol Mitro z Belej nad Cirochou. Veľmi pekná je aj paličkovaná čipka Vianočný triptych s anjelmi od Terézie Vítkovej z Bratislavy. Jozef Tomčala z Lehníc nám poskytol dva jednoduché betlehemy ukuté zo železa,“ povedal brat František.
Zbierku vo vitríne dopĺňa betlehem z drôtu od Evy Feriancovej z Bratislavy. Jej manžel Ján Ferianc prispel veľkým dreveným vyrezávaným betlehemom s chalúpkou.
„Tento betlehem bol už aj na výstave v Ríme,“ dodal brat František.
Slavomír Albert z Handlovej vytvoril betlehem vo fľaši vo forme typickej štiavnickej skladačky. Jednotlivé časti postupne trpezlivo povkladal cez úzke hrdlo fľaše.
„Tajomstvo, ako na záver vložiť kolíček do drevenej zátky tak, aby nevypadla, sa dedí iba z otca na syna,“ ozrejmil brat František.
Drevorezbár Jozef Šíma zo Žiliny má celú vitrínu.
„Každý z jeho siedmich vystavených betlehemov je úplne iný a každý z nich má svoje čaro. Jeden má na pozadí gotické okno s hviezdami a v ďalšom umiestili reliéf scény narodenia priamo do srdca,“ povedal brat František.
Františkánske betlehemy
V poslednej vitríne na konci chodby vystavujú historický betlehem z františkánskeho Kostola Zvestovania Pána v Bratislave.
„Aký je starý, presne nevieme, ale drevené figúrky, teda všetky okrem ovečiek a Jezuliatka, môžu mať už aj sto rokov,“ ozrejmil brat František.
Okrem neho budú mať františkáni cez Vianoce ešte jeden betlehem, v kaplnke sv. Rozálie. Je prístupná priamo z krížovej chodby, kde betlehemy vystavujú.
„Tento betlehem v životnej veľkosti sprístupňujeme vždy až na Štedrý večer, od polnočnej omše. Bude tak korunou celej výstavy,“ dodal brat František.
