Vianoce bez stromčeka si dnes už ani nevieme predstaviť. Zdobili si ho ľudia na sviatky aj kedysi?
„Zvyk ozdobovať na Štedrý večer jedličku či smriečok k nám prišiel až v druhej polovici 19. storočia z Nemecka. Dovtedy stromček nahrádzali v domácnostiach betlehemom.
Hovorí sa, že tradícia zdobiť stromček pochádza ešte od Keltov. V porovnaní s betlehemom je však aj vo vianočnom stromčeku veľa kresťanskej symboliky – jablko vyjadrovalo prvý ľudský hriech, sviečka bola Kristovým svetlom, orechy znamenali hojnosť a hviezda na vrcholci znázorňovala Betlehemskú hviezdu.“
Stával stromček aj vonku v centre mesta, alebo ich mávali ľudia iba doma?
„Počas adventu zdobil veľký smrek zvyčajne aj námestie pred Slovenským národným divadlom. Prvý raz ho osvetlili elektrickými žiarovkami v roku 1896. Lenže predvianočnú pohodu vtedy rušili bratislavskí štricáci.“
Kto?
„Chuligáni, no tento výraz sa vtedy ešte nepoužíval. Gumipuškami totiž odstreľovali na stromčeku žiarovky. Magistrát musel preto stromček odpojiť od elektriny. Opäť ho zapojili až pred Štedrým dňom a podľa dobových informácii na ňom museli vymeniť 167 žiaroviek.“
(zdroj: Foto - archív TASR)Každý Bratislavčan zrejme ani v minulosti nevybehol do lesa a nevyťal si smrek či jedľu. Ako si mešťania zháňali stromčeky?
„V lepších meštianskych rodinách si jedličky vopred zjednali u niektorého horára v okolí a otec rodiny aj s deťmi ho z horárne doviezli domov na sánkach.
Keď mali rodiny príbuzných na severe, tí im často posielali stromčeky zabalené v papieri vlakovou poštou a po meste ich rozvážali v tmavomodrých poštových vozoch s párom koní. Od Lucie pritom predávali stromčeky aj na trhoviskách, podobne ako aj vianočné ryby.
Tie sa však kupovali až od 18. decembra a do sviatkov ich na veľkú radosť detí nechávali plávať v drevených diežach a vo vaniach, aby sa prečistili.“
Kupovali sa najviac kapry?
